O Slovensku

Verím, že nejeden má pocit nespravodlivosti pri oznámení správy, že vyšetrovateľ polície opätovne zamietol začatie trestného stíhania voči M.Kočnerovi za vyhrážanie na adresu J.Kuciaka. Ale vždy by sme sa mali snažiť pozerať na veci s nadhľadom.

Iste, je to ťažké a neraz sa nám to nedarí. No skúsme sa zamyslieť nad slovami jedného športovca, ktorý raz do mikrofónu povedal po prehratom zápase – dnes som síce prehral, ale nabudúce sa vyhnem chybám a rozbijem súpera na prach … zaznelo to v individuálnom športe, verejne a tiež by bolo možné výrok športovca vykladať rôznymi spôsobmi.

Zákon môže trestať skutok, alebo za istých okolností prípravu na realizáciu (spáchanie) skutku, ale rozhodne nemôže trestať – napríklad to, čo si človek myslí, ale nepovie. A rovnako nemôže nikto očakávať, že na základe vyrieknutých slov bude začaté trestné konanie v zmysle myšlienky – on povedal toto, ale myslel asi ono …  pretože v samotných slovách M.Kočnera (podľa zverejnených prepisov, či už SME alebo Denníka N) nezaznelo nič iné, len konštatovanie, že bude zbierať materiály na novinára a jeho blízkych, a bude ich zverejňovať.

A Kočner nahlas povedal len to, čo novinári (aj bez oznámenia) robia denne – zbierajú materiály, hľadajú dôkazy a výsledok svojej práce zverejňujú.

Forma, akou svoje slová preniesol, mohla byť rôzna – či už pokojne alebo so zlosťou v hlase, nič to nemení na tom, že vyšetrovateľ musí posudzovať vec na základe zákona a získaných dôkazov. A ktorá časť (zverejneného) rozhovoru by dávala priestor na vznesenie obvinenia ?

Kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. (§360 Tr.zákona)

Mohlo byť znenie vyššie uvedeného paragrafu naplnené ? Čisto teoreticky sa dá pokladať za ťažkú újmu aj strata zamestnania, na základe informácií, ktoré by možno boli zverejnené. Ale zdá sa mi to pritiahnuté za vlasy, navyše v prípade, ak by sa jednalo o pravdivé informácie, ktorých zverejnenie nie je obmedzené inou právnou normou, nemôže to byť porušenie zákona.

V médiách zaznelo, že polícia dlhé týždne po podaní oznámenia nekonala. Prichádza mi na um otázka, ako a na základe čoho mala konať ? Ak sa budeme baviť v rovine poskytnutia ochrany, obsah rozhovoru na to nedával dôvody. Požiadal novinár priamo o ochranu ? Neviem, ale podobnú informáciu som nenašiel. Našiel som len informáciu, že oznámenie bolo podané na GP SR (neviem, či je správna) a bolo bežnou cestou odstúpené na prešetrenie. A myslím si, že na základe oznámenia a predpokladám aj predloženého dôkazu, teda rozhovoru – nemala prokuratúra daný dôvod, aby konala neodkladne, prípadne využila aj nejaké mimoriadne prostriedky.

A viem si celkom živo predstaviť povereného policajta, ktorý dostal vec na prešetrenie. Keď sa oboznámil s obsahom rozhovoru medzi zúčastnenými stranami, asi ostal v pomykove. Čo s tým ? Vypočuť M.Kočnera – a aké otázky mu položiť ? Však samotné znenie paragrafu presne definuje podstatu nebezpečného vyhrážania a v danom rozhovore nezaznelo nič, čo by ju naplnilo. Mohol by sa maximàlne opýtať, čo svojimi slovami myslel a vypočúvaný by mu povedal len to, čo by najviac vyhovovalo jeho záujmu. A bolo by po výsluchu. Jasnovidectvo a veštenie z gule zatiaľ v popise práce policajti nemajú.

Viem pochopiť, prečo išiel J.Kuciak s oznámením na GP SR. No práve to konanie spomalilo, pretože v súčasnom systéme musí vec zísť po strome kompetencií, kým sa dostane na správne miesto – a ak sa naozaj nejedná o neodkladnú záležitosť, každý má čas.

Ale aj tak som presvedčený, nech by to dostal na prešetrenie ktokoľvek, musel by podanie nakoniec zamietnuť. V trestnom konaní rozhodujú dôkazy, a v danom rozhovore by sa sotva našli.

Inou vecou je, že naše úrady a zďaleka nemám na mysli len prokuratúru, naozaj konajú pomaly, ba na súčasnú, technicky vyspelú dobu – až žalostne pomaly. Nehovoriac o tom, že kontrolné funkcie štátu dlhodobo zlyhávajú, čo dokazuje aj množstvo rôznych káuz, najmä v daňovej oblasti, odhalených po dlhých rokoch. Navyše je dosť poburujúce, že v daňových deliktoch, často značného rozsahu, sa účinná ľútosť dá uplatniť, ale taký zlodej mrkvy, zemiakov a petržlenu – končí vo väzení ako nebezpečný zločinec, pretože bol (možno) hladný.

Rovnako stojí za zamyslenie, prečo sa rôzne informácie získavajú zložitou cestou, kde sa musí žiadateľ priamo identifikovať, hoci právo na ich poskytnutie vyplýva priamo zo zákona. Prečo nie sú tieto informácie dostupné prostredníctvom internetu a bez záplavy administratívy ?

Posledné slová – médiami stále rezonuje J.Kuciak, ale nemôžem si pomôcť – celý zločin, ku ktorému došlo vo Veľkej Mači, pôsobí na mňa absurdne. A spôsob, akým bola podľa informácií z médií zavraždená jeho snúbenica M.Kušnírová, vyvoláva vo mne pochybnosti o tom, že cieľom zločinu bol J.Kuciak a príčinou jeho práca.