O Slovensku

Možno pripadá niekomu pokuta, udelená M.Mazurekovi za jeho výroky – spravodlivá, ale v skutočnosti len potvrdzuje smerovanie spoločnosti do absurdnosti.

Aj komunisti kedysi verili, že ak zakážu šírenie neprijateľných myšlienok, problém sa vyrieši. A svojím spôsobom vyriešil – neprijateľné veci sa hovorili potichu, aby sa nakoniec (nahlas) dostali k moci – neprijateľní ľudia. Ak prinútite zlo mlčať, nemôžete sa diviť, ak ho ľudia – nepoznajú.

Sotva sa môžeme potom diviť, keď na sude dejín rečnia o ťažkých časoch normalizácie ľudia, ktorí počas nej robili kariéru a chodili – napríklad pravidelne na dovolenky do Juhoslávie. A ešte nakoniec žnú potlesk za to, ako sa ľuďom vysmiali do tváre. Absurdné, ale dnes úplne normálne.

Kúpil som si humoristický časopis … a jediný, kto sa smial, bol asi ten, čo dostal moje peniaze.

Obsah bol sterilný ako nástroje chirurga pred operáciou. Nečudo, keď sa do ľudovej slovesnosti vkradlo slovo – diskriminácia. A tak sa aj vtipy, hoci mnohé odrážajú životné skúsenosti, preventívne filtrujú. Pomaly miznú vtipy o Škótoch, Židoch, Cigánoch, blondýnkach … čo ak by sa cítil niekto urazený ? A ostali len vtipy o obyčajných ľuďoch, ktorí sa akosi nevedia presnejšie označiť, aby sa – tiež mohli brániť diskriminácii, nie ?

Bojíme sa slov, s ktorými sme rástli a v nejednom prípade sme ich brali ako súčasť života, označenie životnej situácie. Napríklad slovo dilino sa stalo neprijateľným len nedávno … prečo ? Však je význam rovnaký, ako pri slove hlupák, ktoré sa bežne používa.

Márne však čakám, kedy sa začne trestať prznenie slovenského jazyka. Zlosťou má trasie, keď z pyskov verejného činiteľa vylezie – vítam vás na dnešnom brífingu … – takú by som mu strelil, že by mu sopeľ závit na krku narezal … akú úctu môže mať k národu, keď nemá úctu k materinskému jazyku ?

Hrá sa na intelektuála a svetobežníka, pritom sotva zhasnú kamery, lezie mu z papule jeden vulgarizmus za druhým. A niektorým ani kamery nevadia, to je pravda. Chápem použitie cudzieho výrazu, ak nemá slovenčina adekvátny výraz – napríklad v technike. Ale inde, kde existujú výrazy používané dlhé roky, je to arogancia najhrubšieho zrna.

A ešte pár slov k M.Mazurekovi. Litera zákona bola naplnená, prokurátor (údajne) nespokojný a ja ? Neviem, či sa mám smiať, alebo plakať. Na jednej strane vidím pobúrenie nad slovami, a na strane druhej rovnakí moralisti nadšene tlieskajú politike štátneho terorizmu v podaní USA, Veľkej Británie a Francúzska, hoci neustále opakujú, že pričlenenie Krymu k Rusku na základe referenda je – anexia a porušenie medzinárodného práva.

Pravda, v Sýrii, Iraku či Afganistane musia Krymu závidieť – tam boli obsadení (a dokonca aj bombardovaní) – bez referenda, dokonca aj formálneho. Veru, demokrati ľudové hlasovanie neuznávajú, veď ako môže “sprostý ľud” rozhodovať o otázkach riadenia štátu a jeho záujmov, nie ? (povedala istá elita)

A ja ? Ani komunisti neboli takí sprostí, aby urážali tých, ktorí ich živili.