O Slovensku

Vyraďovacie boje na MS 2018 budú opäť bez našich hokejistov. Musíme však priznať, že Švajčiari postúpili zaslúžene a boli lepší, než naši hokejisti. Napriek tomu by sme nemali byť sklamaní.

Na začiatku som rátal s jedným víťazstvom za tri body, jedným dvojbodovým a piatimi prehrami, z toho jednou po predĺžení. Nestalo sa, končíme s inou štatistikou – tri výhry za tri body, dve prehry s jedným bodom a dve prehry v riadnom čase. Prekvapili body s Českom i Švédskom, no sklamala zbytočná strata práve s Českom. Desať sekúnd … od postupu.

Brankári – jednou vetou, vychytali všetko, čo mohli i nemohli. Boli hlavnou oporou aj v zápasoch proti favoritom, niet dôvodov na žiadne výčitky.

Obrana – o mnohom vypovedá fakt, že sme boli najlepší v oslabeniach, aj keď posledný zápas proti Bielorusku túto štatistiku mierne pokazil. Rozhodne zaujal a prekvapil mladý Feherváry, Ďaloga pôsobil svojou rýchlosťou skôr ako krídelník, a Sekera ? Asi si vybral všetku smolu, ktorá sa dala – pri nešťastných góloch, najmä vlastencovi proti Švédom. Na druhej strane, neraz sme mali šťastie, keď hráči doslova zmätkovali pod tlakom, zbytočne sa hrali s pukom vo vlastnom pásme, na čo sme aj doplatili.

Útok – kedysi výkladná skriňa Slovenska, dnes skôr slabina. Záplava nepresných prihrávok, problémy so spracovaním puku, množstvo pokazených či prehratých vhadzovaní. Technika či myšlienka sa nedajú nahradiť bojovnosťou. Nehovoriac o katastrofálnom korčuľovaní, sme naozaj pomalí aj pri slabších súperoch. Švédi, Švajčiari ale hlavne Rusi boli pohybovo úplne inde.

Tréneri …

Môžeme sa sťažovať, koľko len chceme, ale vyťažili z možností, ktoré mali – maximum. Pri pohľade na zloženie mužstva, dlhoročný úpadok v otázke počtu Slovákov v NHL a skôr symbolickej úlohe Slovana v KHL, sme nemohli očakávať zázraky. Šťastie praje pripraveným, a my nie sme v súčasnosti (na úspech) pripravení. Reprezentačný tréner nie je od toho, aby učil hráčov základné zručnosti – presné prihrávky, rýchlu a presnú streľbu, či herné myslenie.

Napriek tomu sa zdá, že sa vytvorili základy pre stabilizáciu mužstva v A-skupine, pretože existovali (a existujú) oprávnené obavy, súvisiace s našou účasťou medzi elitou v budúcnosti. Či sa nám to páči, alebo nie – základom súčasného stavu bolo dlhoročné ignorovanie hráčov zo slovenskej najvyššej súťaže, neustále čakanie na hráčov z NHL, na čo sme neraz aj doplatili – napríklad v olympijských kvalifikáciách, či fatálnym poklesom úrovne našej najvyššej súťaže.

Tréner Ramsay bol neraz terčom kritiky, vyplývajúcej z prehnaných očakávaní. Ak sa však pozrieme na jeho prácu objektívne, mal by dostať čas a priestor na pokračovanie. Ukázal, že aj z menšej kvality sa dá vyťažiť veľa, ak sa určí herný systém a zaplní hráčmi, ochotnými ho realizovať. Ak pribudnú skúsenosti u mladších hráčov, využijú talenty z úspešnej osemnástky, a pridá sa trpezlivosť, nemusí byť slovenská hokejová budúcnosť v temných farbách. Navyše máme mladých a perspektívnych trénerov, ako sú Oremus, Országh a tým by mala patriť budúcnosť. Musíme však v súčasnosti dať priestor realite a zabudnúť na rýchly a kombinačný hokej v podaní Slovenska, ktorým sme udivovali svet na prelome storočí. Dnes na to nemáme potenciál.

Najlepší a najhorší zápas ? Najlepší sa mi videl proti Švédsku, najhorší proti Švajčiarsku.

A ešte niečo na záver – už by sme sa mali zbaviť prehnaného rešpektu zo súperov. Uškodil nám v zápase proti Švédom, a hlavne v prvej tretine proti Rusom.