O Slovensku

Vždy si spomeniem na zmenu majetkových pomerov v denníku SME, keď aj P.Schutz stál na strane tých, ktorí chceli odísť (a nakoniec aj odišli) … a čoraz viac chápem, prečo ostal, alebo skôr – musel ostať. Realita je silnejšia, než svalnaté reči …

A tak ho opravím – USA s Trumpom a predtým Obamom, alebo Bushom nie sú kľúčovým hráčom svetovej politiky, ale naopak – kľúčovým štváčom, vyvolávajúcim nepokoj vo svete.

Konšpirácie o páde WTC sú nereálne len pre tých, ktorí (účelovo) zabudli na Gliwice. Ostatní vedia, že pre veľmoci neznamená život jedného alebo troch tisícok – absolútne nič. Ak tomu niekto nerozumie, alebo nechce rozumieť (prípadne nemôže, lebo musí spievať podľa tých, čo platia treťotriedne žrádlo), mal by sa oboznámiť so závermi medzinárodného súdu v Kuala Lumpure, ktorý sa jasne vyjadril v otázke americkej agresie proti Iraku.

Antifico … k smiechu, ak podozrenia na expremiéra vyťahuje človek, ktorý sám čelí vážnym podozreniam, ba dokonca v jednom prípade musela spriaznená firma siahnuť po účinnej ľútosti za rozhodnutia v dobe, keď bol jej konateľom. Mimochodom, uplatnenie účinnej ľútosti je založené na predošlom priznaní viny v plnom rozsahu.

Súhlasím, štát zlyháva. Dôkazom je aj žalostná úroveň slovenskej žurnalistiky, ktorá už dávno prerazila morálne dno, na ktoré boli schopní padnúť propagandisti hesla “So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak”. Asi aj preto začína u mnohých začínajú životopisy rokom 1990, hoci nejeden z nich mal už dávno (aj) štyridsiatku na krku.

Však skúste v ich článkoch nahradiť slová – USA (ZSSR), EÚ (RVHP), NATO (VZ) … a budete mať dokonalý obraz minulosti. Nejaký škrabanec na plátne sa však nájde – v minulosti by sa nikto neodvážil na to, čo dnes robia bardi demokracie.

Pohľad na úroveň dnešných médií vypovedá o mnohom … nemôžeme sa jej diviť, pretože skutoční profesionáli, pre ktorých je žurnalistika poslaním, nepošpinia svoje meno a profesionálnu česť falošným spevom pesničky, ktorej slová sa halia do plášťa klamu, bolesti, utrpenia a chamtivosti …

“Časy sa menia, miesto cholery a monarchií nastupujú demokratické republiky, ale stále sú ešte ľudia, ktorí si musia zarábať na živobytie z výkalov iných …” (Egon Erwin Kisch)