Bude zásluhou SaS slobodnejšie podnikanie v doprave ?

Zachytené útržky správ z rôznych zdrojov hovoria o tom, že sa konečne pripravuje novela zákona, ktorá odstráni absurdné požiadavky pre podnikateľov v osobnej preprave a vráti späť stav, ktorý bol kedysi prirodzený – vybavenie vozidla taxametrom a živnostenský list. Áno, od začiatku som bol kedysi proti absurdnostiam, ktoré sa dostali do zákona len vinou obáv profesných združení z lacnejšej, nie však nekvalitnej konkurencie.

Je totiž absurdné, aby sa od vodiča osobného vozidla, prepravujúceho jednu-dve, niekedy viac osôb, žiadalo splnenie požiadaviek, ktoré nie sú kladené ani na ľudí, rozhodujúcich o miliónoch ľudských osudov. Rovnako je absurdné, že istý čas bolo ľahšie stať sa poslancom NR SR, než taxikárom. Dnes už sotva niekto vyčísli škody, spôsobené niekdajšou novelou zákona, ktorá urobila z deväťmiestnych vozidiel „taxíky“, a zakotvila rôzne požiadavky na získanie koncesie k prevádzkovaniu taxislužby. Na jej začiatku bol strach taxikárov z konkurencie, ktorá dokázala poskytovať prepravu lacnejšie a tiež na primeranej úrovni.

Kde to vtedy začalo ? U ľudí, ktorí napríklad stratili prácu, ale mali doma nové alebo zánovnejšie auto, obvykle deväťmiestne a keďže v nejednom prípade splácali aj rôzne záväzky, súvisiace s vlastníctvom spomínaného vozidla, rozhodli sa zarábať na svoj chlebík každodenný – prepravou ľudí. Vybavili si potrebnú živnosť, ak sa nemýlim – nepravidelnú prepravu osôb – označili svoje auto, pristavili na autobusovej stanici a čakali na nastúpenie cestujúcich (napríklad v Prešove, alebo Prievidzi, či Martine), keď sa auto naplnilo, rozviezli ich požadovaným smerom. Inde zase fungovali ako mestská kyvadlová doprava (Martin, Banská Štiavnica), kde vozidlo jazdilo po meste, ľudia nastupovali a vystupovali podľa potreby. A služba fungovala dobre, bola navyše aj lacnejšia.

Kým sa neznepáčila veľkým prepravcom a taxikárom … a začali problémy …

Niekde dochádzalo k šikanovaniu malých prepravcov, často boli z rôznych, neraz nezmyselných dôvodov, doslova šikanovaní rôznymi úradníkmi či mestskými policajtmi. Nebolo ničím výnimočným, že prepravca bol v priebehu hodiny aj tri-štyrikrát kontrolovaný, pretože niekto mal na výkon kontroly právo a on zase musel kontrolu strpieť. Profesné združenia taxikárov organizovali protesty a žiadali zmenu zákona, údajne pre nekalú konkurenciu. A keďže najmä veľkí prepravcovia mali dostatočný vplyv na tvorbu zákonov, došlo k absurdnej zmene zákona, ktorá nebrala do úvahy realitu.

  1. Malí prepravcovia poskytovali službu v čase, keď veľký prepravca podľa svojho vlastného rozpisu (a kalkulácie nákladov) službu neposkytoval.
  2. Poskytovali túto službu ľuďom, ktorí boli odkázaní na verejnú dopravu, ale neboli ochotní v prípade „voľného okna“ a čakania využiť taxislužbu, prípadne na tieto služby ani nemali prostriedky. Pre ilustráciu, trasa Košice – Prešov sa svojho času účtovala u malých prepravcov na sume 2€, taxík v najlacnejšej verzii vyšiel na desaťnásobok.
  3. Poskytovatelia dopravy si neraz našli uplatnenie, dokázali splácať svoje záväzky z minulosti a neboli odkázaní na pomoc štátu vo forme rôznych sociálnych dávok. Navyše prispievali aj svojimi daňami do štátnej pokladne.
  4. Malými prepravcami boli často ľudia, ktorí dovŕšili alebo prekročili 50.rok života a ich uplatnenie po strate zamestnania bolo sťažené.

Na zmenu zákona, vylobovanú veľkými dopravcami a profesnými združeniami taxikárov, sme v podstate všetci len doplatili. Mnohí malí prepravcovia museli skončiť, často prišli o autá, ktoré nemohli z rôznych dôvodov splácať a nakoniec ostali visieť na krku štátu. Pre samotných občanov, ktorí boli predtým ich klientmi, sa opäť zhoršili možnosti prepravy na rôzne miesta, pretože veľkí dopravcovia rešpektovali len vlastné záujmy, a na využívanie taxislužieb zase nemali prostriedky. Nikto sa vtedy nezamýšľal nad tým, aké budú prínosy a naopak straty, spôsobené zákonom, ktorý bol naozaj dovedený do absurdnosti. Podnikateľ v malej preprave osôb musel spĺňať tvrdšie kritériá, než šofér autobusu alebo električky. Zlatým klincom do rakvy slobody podnikania v doprave sa vtedy stala požiadavka bezúhonnosti, ktorá zavesila na krk štátu ďalších ľudí, dokonca aj takých, ktorí boli schopní samostatnej obživy a mali o to aj záujem, či možnosti.

Šťastím v nešťastí pre mnohých bol príchod alternatívnych služieb … ak niečo priniesol napríklad Uber, tak zamyslenie zodpovedných nad absurdnosťou platnej právnej úpravy. Či inou absurdnosťou, spojenou s poskytovaním rôznych druhov sociálnych dávok ľuďom, ktorí sú schopní vlastnej obživy, majú o to záujem a majú na to aj prostriedky.

Prelomovým sa stal rok 2017 a problémy, spojené s poskytovaní m služieb Uberu. Konečne sa niekto zamyslel nad absurdnými požiadavkami zákona, a hlavne nad slobodou podnikania. Je predsa nezmyslom, aby sa pomocou zákona ochraňovali zisky vybraných podnikateľských subjektov. O tom, kto na trhu lepšie uspeje, by mala rozhodovať kvalita služieb a cena, nie ?

V apríli 2017 prišli zástupcovia SaS s návrhom na zmenu zákona, ktorý by opäť nastolil normálny stav – teda, nech si zákazník vyberie, koho služby bude využívať a akú cenu je ochotný zaplatiť. Dnes máme máj 2018 a vyzerá to tak, že sa čoskoro dostane do reálneho života právna úprava, ktorá opäť nastolí v doprave stav, ktorý bol kedysi bežný – živnostenský list, taxameter (a pokiaľ dôjde aj k obnoveniu nepravidelnej prepravy, nebude potrebný ani taxameter). Dokonca sa uvažuje o alternatíve výpočtu ceny za prepravu digitálnou cestou, čo tiež vyzerá reálnejšie (a určite aj objektívnejšie, nebude dopravca nikoho voziť po krkahájoch, aby zarobil), keďže tento spôsob býva obvykle previazaný s navigáciou.

V tomto prípade sa dá konštatovať jediné – ak dôjde k pozitívnej zmene a novelizácii predmetného zákona, tak veľkou zásluhou SaS. A za to im treba rozhodne – poďakovať.,

(Aj tak ich voliť nebudem ….) 😜

 

Chcete návrat vládnutia mantinelov ?

26.07.2026

Otázka, či chceme návrat vládnutia mantinelov, v skutočnosti smeruje k oveľa presnejšiemu problému: k tomu, či sme ochotní zveriť riadenie štátu sebastredným hlupákom. Tento výraz možno znie tvrdo, ale presne vystihuje typ ľudí, ktorí sa do verejného života dostávajú nie pre schopnosti, ale pre vlastné ego, túžbu po pozornosti a presvedčenie, že rozumejú [...]

Anatómia slepého komentátora

22.07.2026

Poznáte ten osobitý druh internetového (a bohužiaľ aj reálneho) hrdinu? Človek, ktorý uvidí titulok alebo krátky text, jeho mozog urobí rýchly šprint v protismere, kompletne odignoruje pointu, ale v srdci zacíti nepremožiteľné volanie divočiny: „Musím k tomuto napísať svoj NÁZOR!“ Tu je malé zamyslenie nad týmto úkazom moderna: Je to vlastne fascinačný [...]

Dinosauria pomsta: Prečo nás dvojeurová sliepka dokáže pripraviť o dôstojnosť

21.07.2026

Keď sa zamyslíte nad evolúciou, musíte uznať, že príroda má zvrátený zmysel pre humor. Vedci tvrdia, že vtáky sú priamymi potomkami dinosaurov. Kým pri pohľade na holuba na stanici tomu len ťažko veríte, v momente, keď sa k vám na vidieckom dvore začne s roztiahnutými krídlami a zníženým podvozkom blížiť nahnevaný kohút, teória o T-Rexovi zrazu dáva dokonalý [...]

cudzinec

Kto sa nepoučí z vlastnej minulosti,je nútený si ju opakovať.Budúcu koalíciu volili tí,ktorí dali moc do rúk šialencov a hlupákov vo voľbách 2020.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,466
Celková čítanosť: 10681375x
Priemerná čítanosť článkov: 4331x

Autor blogu

Archív