O Slovensku

Pôjdeš do kúpeľov, oznámila vysmiata suseda svojej dcére po otvorení listu od VšZ. Aspoň niečo, zašomrala si popod nos.

Smiech ju prešiel vo chvíli, keď si list prečítala. Poisťovňa síce schválila liečebný pobyt na 21 dní, ale duševne chorá dcéra s mesačným príjmom na úrovni 61,20€, bola zaradená do kategórie B, čo znamená povinnosť úhrady nákladov na služby, súvisiace s liečebným pobytom – teda ubytovanie a stravu. Pri predpokladanej úhrade vo výške 18€ denne to znamená celkovo sumu 378€. K tomu cestovné výdavky, pretože dcéra nemôže cestovať verejnou dopravou, čo znamená ďalších 83€. Spolu – 461€. Úchvatné, nie ?

Vzniká niekoľko otázok. Napríklad, ako môže niekto vydať rozhodnutie o kúpeľnej liečbe so zaradením pacienta do kategórie B – teda čiastočného hradenia nákladov na liečbu – ak sa jedná o osobu v hmotnej núdzi, o čom má pri rozhodovaní dostatočné informácie ? A možno by stálo za preskúmanie aj rozhodovanie poisťovní v iných prípadoch, pretože napríklad v spojení s detskou ozdravovňou v Železnom zaznelo, že poisťovne odmietali hradiť liečebné náklady v súvislosti s údajným výskytom neoprávnených osôb. Kto o pobyte týchto osôb rozhodol ? Vari nemá meno, adresu …? Nemá zodpovednosť ?

Alebo je to inak ? Poisťovňa vyhovie nároku, ktorý by skôr chcela ignorovať, alebo zamietnuť. Vyhovie mu však takým spôsobom, že pacientovi neostane iné, len “s vďakou” odmietnuť, pretože si podobný spôsob liečenia nemôže dovoliť. A poisťovňa sa môže neskôr verejne hrdiť, ako zodpovedne hospodári – na úkor pacientov.