O Slovensku

Štipka zamyslenia delila F.Rybaniča medzi postavením hrdinu súčasnosti a (neprávoplatne) odsúdeného páchateľa protizákonného skutku. Škoda …

V prvom rade musím vyjadrit pochybnosť, že Rybanič konal z vlastnej vôle, a som presvedčený, že prešetrenie prípadu nezodpovedalo závažnosti skutku, ku ktorému došlo. Nech totiž hľadám akékoľvek dôvody, nenachádzam ani jeden rozumný, pre ktorý by školený bankový úradník “len tak” nahliadal do účtu vysokopostaveného politika a skúmal, aké pohyby na účte prebehli. Zhrnuté a podčiarknuté – som presvedčený, že konal na podnet inej osoby, ktorá sa následne zbabelo skryla za jeho chrbát a nechala zodpovednosť za svoju špinavú intrigu na pleciach naivného mladíka.

Dvakrát škoda, že sa F.Rybanič nezamyslel. Ak mal naozaj podozrenie, že s niektorými bankovými účtami nie je všetko v súlade s kostolným poriadkom, mal postupovať zákonnou cestou, tým skôr, že sa jednalo práve o vysokopostaveného politika a navyše klienta Tatrabanky. Bankového domu, ktorý síce nepatrí medzi moje obľúbené, ale ja známy svojou tvrdou a férovou politikou, najmä z hľadiska rešpektovania zákona. Mohol mať pochybnosť o konaní justičných alebo policajných orgánov, ale mal veriť svojmu zamestnávateľovi.

Aký trest je primeraný za podlomenie dôvery klientov ?

Žiadny. Ale spravodlivé by bolo, ak by vzhľadom na čudesné okolnosti celého prípadu dostal desať rokov nepodmienečne, strávil jeden deň vo väzení a následne bol prepustený na základe individuálnej milosti od prezidenta. A trest by mu bol zahladený. Prečo ? Tvrdý trest by bol jasným odkazom pre potenciálnych nasledovníkov, že nič podobné sa nebude tolerovať. A prezidentský “pardon” by bol nápravou krivdy, ktorej obeťou sa nepochybne Rybanič stal. Aj keď je pochopiteľné, že skutočné pozadie veci asi nikdy neprizná.

No … v každom prípade sa hanbím za to, kto sa môže na Slovensku ocitnúť vo verejnej funkcii …