O Slovensku

 

Možno preto, že slovo “politik” charakterizuje – osobu, ktorá je v mene vlastného alebo cudzieho (primerane zaplateného) záujmu – schopná všetkého …

Ako teda odpovedať na otázku v nadpise ? Jednou vetou, alebo slovami iných ? Nie, skúsme to inak – napríklad za pomocí prieskumov verejnej mienky. Podľa jedného, ktorý bol realizovaný v septembri 2018, dôveruje A.Kiskovi 62% opýtaných. Skvelé, nie ? Podľa rovnakého prieskumu dôveruje R.Ficovi len 27% opýtaných. Aj to vyzerá ako skvelý výsledok, však ? Možno, ale má to háčik – kde bol tento prieskum realizovaný. Aká to bola vzorka respondentov ? Nech bola akákoľvek, nezodpovedá realite. Denne sa pohybujem medzi ľuďmi, rozprávame sa o rôznych témach, ale ak by som sa ich opýtal, ktorému politikovi veria, zrejme by nevedeli odpovedať – ale pri menách Kiska a Fico by som určite nepočul nič pozitívne, vyjadrené číslami – pri desiatich oslovených by bolo zázrakom, ak by aspoň jeden povedal pri každom – tomu verím, to je slušný človek. Takže … prieskum zodpovedá tomu, aký výsledok je potrebné dosiahnuť. Podľa osoby sa vyberá “vzorka”, či skôr podľa požadovaného výsledku. Stručne zhodnotené – hovorí sa tomu účelový podvod, manipulácia s verejnou mienkou, alebo si to nazvite, ako chcete. Na tom nezáleží.

Politika je ako škaredá žena

Pozor, ženy si vážim, sú to úžasne stvorenia, bez ohľadu na vzhľad. Ale viete, idete na rande so ženou, a tak tradícia velí obom stranám, hlavne pri prvom stretnutí – vyfintiť sa, navoňať, pekne obliecť … proste sa predvedie komédia a jedného rána sa zobudíte vedľa holej reality. A premýšľate, kde sa stratil ten nádherný obraz, čo ste kedysi na začiatku videli.

Možno aj preto som mal vždy rád ženy, ktoré boli v každej situácii tým, čím naozaj boli. Napokon, každá žena je krásna, ak krásu chcete vidieť.

A podobne je to aj s politikou. Každý sa vyfintí, navonia, krásne vyoblieka … ale vo chvíli, keď spadne pozlátko, teda je už všetko isté, obvykle sa objaví holá realita. A na rozdiel od žien je vždy – škaredá, či skôr hnusná. A slušnému človeku sa dvíha žalúdok. A ešte viac sa mu zdvihne vo chvíli, keď “maskovaná príšerka” verejne zahlási – druhí vás klamú, ja nebudem … ja som lepší, aj keď Vám ukazujem to, čo nie je pravdou.

Masky spadli, opona sa spustila, scéna bola rozobratá 

Ostal len blen na jazyku. Pred rokmi som prišiel o priateľa. Bol mladý, zdravý, úspešný … a mal život pred sebou. Urobil jedinú chybu – veril, že sa môže pohybovať na ulici bez akýchkoľvek obáv. Nevedel, že doba priniesla ľudí, ktorí urobia pre peniaze a moc čokoľvek. A tak mu každý rok nosím kvety na hrob a premýšľam, prečo odišiel tak skoro a tak nezmyselne. Ale odpoveď – nenachádzam. Vinníci sú vo väzení, ale komu to pomôže ? Matke, ktorá stratila syna ? Alebo jemu, ktorý už nič necíti a nezažije nič z toho, čo čaká každého mladého človeka ?

Jednu scénu dnes rozobral a masky zhodil aj sudca v Banskej Bystrici. Ostáva záverečné dejstvo, po ktorom navždy spadne opona a napriek tomu, nech to skončí akokoľvek, ostane množstvo otázok. Otázok, na ktoré nikdy a nikto nedá odpovede. Bolesti, proti ktorej neexistujú žiadne lieky, ba ani čas rany nezahojí.

A ostanú ľudia, ktorí zneužili tragédiu iných 

A budú sa tváriť, že všetko je presne tak, ako má byť. Budú sa chváliť, akým dielom prispeli k odhaleniu pravdy, a ako by to asi dopadlo, ak by nebolo ich heroického boja za pravdu a spravodlivosť. Koľkí tomu uveria ? Súdiac podľa posledného protestu, alebo protestov – pár tisíc, alebo pár desiatok tisíc ? Kvapka v mori s miliónmi rýb ? Prečo tak málo ?

Divák môže predstaveniu uveriť, ak je poctivé. Ale ak je len o navodení atmosféry a vytvorení ilúzie, vždy prehliadne – skôr alebo neskôr. A čím je väčší rozdiel medzi ilúziou a realitou, tým väčšie je sklamanie. A rozhorčenie. Nič nie je horšie, než falošná ilúzia, vytvorená mizernými hercami.

Vzoprieť sa proti vláde zla ?

A čím – voľbou iného zla, ktoré je aspoň na dva roky lepšie, lebo je menšie a odstaví na okamih väčšie zlo ? Aké je to riešenie a v čí prospech ? Len v prospech zla, hoci menšieho.

Skúste si predstaviť, že dvadsaťosem rokov sedíte každý deň na jednom-jedinom balkóne. Každý deň, na jar, v lete či na jeseň … čo si asi pomyslite o súčasnosti, keď si spomeniete, ako pred vyše tridsiatimi rokmi ste každý deň ráno vstali, obliekli sa a išli do práce, ktorá bola prispôsobená vašim možnostiam ? Čo si asi pomyslíte, keď si spomeniete, že všetko skončilo vo chvíli, keď sa dostali k moci tí, čo oslavovali pravdu a lásku ? Čo si asi pomyslíte, keď sa stanete zo dňa na deň príťažou pre spoločnosť a ešte Vám klamári a zlodeji špliechajú do oči, že vaša “skazená” generácia musí vymrieť, aby bolo lepšie ?

Takže, prečo ľudia neveria politikom

Jednoduchá otázka, na ktorú si nevedia odpovedať len zaslepenci, teda obete vlastného ega. Kým budú sedieť v zákonodarnom zbore alebo iných verejných funkciách ľudia, pre ktorých je volič len rebríkom k moci, dôvera nebude.

Dôvera nebude ani vtedy, ak tam ostanú ľudia s maniermi hosťa IV.cenovej skupiny, či ľudia, pre ktorých je ohováranie oponentov bežným pracovným nástrojom, hoci u radového občana môže byť trestným činom. Ak sa už bavíme o vyspelých krajinách, tak tam po verejnom výkriku politika na adresu oponenta, že je prepojený s mafiou, musí nasledovať aj dôkaz. A ak nie je predložený, autor výkriku v politike – končí. Ak to neurobí sám, čas ho prinúti, pretože o spolupráci s inými môže len snívať.

Pokiaľ vśak budú politikom na Slovensku beztrestne prechádzať trestné činy (aj krivé obvinenie patrí do tejto kategórie), voliči ich možno zvolia, ale sotva im budú – veriť. Dnes nie sú voľby na Slovensku o dôvere.