O Slovensku

Ak si M.Kočner myslel, že má v politike a na vysokých miestach priateľov, musí byť teraz v Leopoldove sklamaný.

Ale nemôže sa diviť, čakať chrbtovú kosť u politika je rovnako naivné, ako veriť v panenstvo prostitútky s dvadsaťročnou praxou “v odbore”. V každom prípade po dnešných vyjadreniach, ktoré sa objavili v médiách, si už nemusí obvinený podnikateľ robiť ilúzie. Jeho družina ho hodila cez palubu rýchlejšie, než by jeden stihol povedať – švec.

Každá minca má však dve strany. Kočner je síce vo väzbe a hrozí mu dvadsaťročné väzenie, ale to môže byť beh na dlhú trať, pri ktorom sa môže stať čokoľvek. V jeho prepustenie z väzby sa veriť nedá, sotva by sa našiel sudca, ktorý by sa pod niečo podobné dokázal podpísať. Nehovoriac o tom, že by sa podobní sudcovia museli nájsť vlastne dvaja, pretože by sa nenašiel prokurátor, ktorý by sa prizeral a neodvolal. Ale sú aj iné možnosti, akými sa môže poďakovať politikom za ich “úprimné” priateľstvo.

Vždy bol známy informáciami, ktoré vedel získať a zbierať. A dá sa oprávnene očakávať, že si niečo nechal v rezerve aj pre horšie časy.

Súdiac podľa posledného vývoja, všetci sa spoliehaju, že sa tak rýchlo z väzenia nedostane a bude mlčať. Zodpovedá tomu aj ich správanie, a prístup k udalostiam posledných dní, kde aj ľudia, ktorí s ním boli v dlhoročnom kontakte, sa tvária akoby ho vlastne ani nepoznali.

Charakter sa v politike proste nenosí, a každý politik ho zásadne žiada len od tých ostatných. O mnohom svedčí aj pomalý rozpad odbočky SMER-u v žilinskom kraji, kde si zrazu niektorí spomenuli, že Bratislava na nich akosi kašle. Porekadlo o tom, kto opúšťa potápajúcej loď ako prvý, je síce staré, ale stále aktuálne. A malo by byť aj barometrom pre voliča, ako asi dopadne on, alebo štát, ak by išlo do tuhého.

Odchod československej vlády do exilu po udalostiach Mníchova 1938 nebol náhodný, a už vôbec nie geniálny, ako sa niektorí snažia tvrdiť. Nešlo o budúcu obnovu mladého štátu, išlo len o úbohú kožtičku, ktorú si niekto chcel zachrániť bez ohľadu na osud národa.

Aj tam niekde v pozadí boli korene budúceho úspechu komunistov, pretože ľudia radi zabúdajú, no predsa si veľa pamätajú. Niekde tam boli aj korene frenetického potlesku más počas krvavých päťdesiatych rokov. Dnes sa všetci tvária, akoby sa veci zvrhli náhodne, len tak … nič sa v politike nedeje náhodne, ani Stalin a Hitler sa nedostali k moci náhodou.

Čo bude ďalej ? No, ak prestane Kočner veriť v pomoc zo strany jeho “priateľov”, možno začne rozprávať a dozvieme sa veci, ktoré sme možno tušili, ale nečakali ich potvrdenie. Možno sa odhalí pozadie jeho podnikateľskej dlhovekosti, ktoré nebolo založené na geniálnej obchodnej stratégii, alebo prevratných myšlienkach. Ale podobných milionárov “z chatrče” máme na Slovensku viac, niektorých aj v politike. V slovenskom verejnom živote je možné všetko, vrátane celebritného postavenia dinosaurov krvavých 90.rokov.

Dnešné Slovensko je unikátom po rôznych stránkach …

Ak niekto ukradne pár kukuríc, veľmi ľahko skončí vo väzení, hoci to urobil – napríklad preto, že hladuje. Ak však niekto okradne štát o pár miliónov eur, stačí kajúcne priznať vinu a dodatočne zaplatiť. A aj to len vtedy, ak mu na to prídu. Dalo by sa povedať, že je to taká lotéria na najvyššiu výhru. Kočner nie je jediný, kto je z niečoho podobného podozrivý, ale sotva sa dá očakávať, že budú jeho susedmi aj tí, ktorí sedia v politike, hoci sú podozriví z rovnakých deliktov. Skôr naopak – ak ho odsúdia, práve oni budú ako prví moralizovať a vykrikovať – dobre sa stalo.

Aj preto by bolo lepšie, ak by prehovoril. Slovenský volič je náchylný voliť čokoľvek, ak to dobre vyzerá. Možno nepočul, že navoňané lajno v obleku vždy smrdí … a tak by bolo lepšie, ak by rôzne exkrementy nemohli kandidovať … aby sa v honbe za menším zlom – nezasmradil …