O Slovensku

Skúsenosti z vývoja po Mníchove 1938 hovoria jasnou rečou – najľahšie podpisovali osud národa v okupácii a neskôr vykrikovali o jeho povinnosti boja proti nacistickej hydre tí, ktorí sedeli v teplom a bezpečnom exile.

Svojich nasledovníkov majú aj dnes, presnejšie tých, ktorí prezliekli v roku 1989 kabáty a dnes rovnako oddane podporujú ideológiu imperializmu, ako kedysi komunizmu. Mohli by sme ich pomenovať aj kolaboranti plnej peňaženky. A rovnako ako kedysi by najradšej upálili každého, kto si mysli niečo iné. Nuž, kabát je možné vymeniť, ale staré zvyky ostávajú.

Uz dávno nebola Európa tak blízko k ďalšiemu ničivému konfliktu, ako práve v súčasnosti. Americké zbrane a vojská sú rozlezené po starom kontinente ako šváby, hoci od druhej svetovej vojny neboli a nikde ani nie sú zárukou mieru a pokoja. Za studenej vojny bola zárukou rovnováha síl, ktorá dnes chýba. Je zaujímavé, že množstvo kritikov dnešného statusu Krymu zaryto čuší pri pohľade na krvavú podstatu dnešného stavu Iraku, Afganistanu, Líbye či Sýrie – ako aj vinníkov. Nikto nevolá na zodpovednosť G.Busha či T.Blaira, ktorí boli legitímne obvinení z vojnových zločinov a zločinnej agresie proti Iraku a Afganistanu. Aký to rozdiel proti dlhoročnému prenasledovaniu vojnových zločincov z bývalej Juhoslávie. Náhoda ?

Je náhodné, že Slovensko bolo dlhé roky vydierané právami národnostných menšín, ale nikoho netrápi osud menšín v pobaltských krajinách ? Je náhodné, že politické elity podporujú ukrajinský režim, ktorý toleruje, ba dokonca stojí a padá s podporou neonacistov, pravidelne pochodujúcich v uliciach Kyjeva ? Je náhodné, že dodnes nebolo iniciované žiadne konanie proti Ukrajine pre vraždenie v Odese ? Je náhodné, že priamo pod oknami americkej základne v Kosove bezproblémovo funguje európske centrum obchodu s narkotikami a ľudskými orgánmi ? Je náhodné, že medzi vrcholných predstaviteľov Kosova patrí osoba, podozrivá z organizovania obchodu s narkotikami, ľudskými orgánmi a pokladaná za hlavu miestnej mafie ?

Ktosi nás ťahá do konfliktu s Ruskom za výdatnej pomocí kolaborantov. Konfliktu, kde ide o moc, peniaze, nerastné bohatstvo … ktoré mnohí tejto krajine závidia, pretože nad ním nemajú kontrolu, ako sa svojho času preriekla jedna politická prostitútka.

V konfliktoch trpia národy … elity popíjajú šampanské, žerú kaviár a plánujú, ako budú neskôr vládnuť. Hoci po správnosti – kto vojnu vyvolá, mal by mať čestné miesto v prvej línii aj s rodinou a priateľmi, nech si dokonale vychutná dobroty toho, čo spôsobil.