O Slovensku

V prvom rade musím konštatovať, že vyjadrenie zákonného sudcu po skončení sporu Kiska-Franc sa mi vôbec nepáčilo, pretože bolo nielen neprofesionálne, ale aj dalo do rúk žalovanej strany silný argument na spochybnenie vyneseného rozhodnutia. Či to bola náhoda alebo úmysel, nech posúdia iní.

Tatry sú od detstva mojou srdcovou záležitosťou. Kedysi som tam chcel aj žiť, no vzhľadom na ceny nehnuteľností to bolo nereálne. Občas má chytil fantas a snažil som sa niečo riešiť, no aj ceny obyčajných záhrad s polorozpadnutými chatkami sa pohybovali na úrovni, ktorá by inde stačila na kúpu bytu. Preto to poviem otvorene – kto tvrdí, že mu v roku 1999 nepripadal predaj vyše hektárového pozemku vo Veľkom Slavkove za pár desiatok tisíc korún podozrivý, klame.

A tých klamstiev je (nielen v tejto kauze) viac. Ktosi, v tom čase dokonale zbehlý v biznise, si nevšimne, že na “jeho” pozemku niekto hospodári … nevšimne si ani tabuľu s cudzím menom v úlohe vlastníka pozemku … popiera známosť s poškodenými, hoci je to inak … a neplatí dane za pozemok, pretože jeho hodnota je podľa postoja obecného úradu zanedbateľná … tak trochu poznám mentalitu ľudí spomínaného kraja a je mi čudné, že niekoho netrápi “oslobodenie od dane” pri vyše hektárovom pozemku v lukratívnej oblasti, hoci v iných prípadoch by naháňal aj chorú smrť za päť korún …

Jedna čudnejšia okolnosť od druhej …

Aj vyjadrenie sudcu po skončení konania … ešte som sa nestretol s tým, že by akýkoľvek sudca hodnotil strany v konaní. Aspoň nie vtedy, keď bol aktívny. Nemôžem si pomôcť, ale mal som dojem, že sudca nemá na výber a musí rozhodnúť na základe dôkazov v prospech žalobcu, ale necháva otvorené zadné dvierka žalovanej strane, pretože sa “triviálne” preriekne … a žalovaný sa odvolá na zaujatosť súdu (čo sa už mediálne stalo).

A zaujali aj iné veci. Občas som počas dňa hodil okom na webové vydania “mienkotvorných” denníkov. Súd vyniesol rozhodnutie a … nestalo sa nič. Správička, hodená kdesi bokom, ukončená slovami budeme aktualizovať. Politické strany ? Tiež ticho. Tam, kde žiadajú odvolanie, odstúpenie z funkcie už pri podozreniach, pri vynesení rozsudku – čušia. Prečo ? Kde je tá ich zaujatosť pre poctivosť ? Alebo už vedia, že rozsudok je len kusom papiera, ktorého životnosť sa dá rátať na minúty a hodiny ?

Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie … a mám pocit, že tento spor je len na začiatku … a smiať sa bude niekto úplne iný. No niečo dobré sa dá vidieť aj vo vystúpení sudcu – rozprávka o anjelovi – skončila.