O Slovensku

Už dlhé roky nepochybujem, že slovo „žurnalistika“ stratilo v súvislosti so správaním slovenských médií akýkoľvek slušný význam, a stalo sa len synonymom pre manipuláciu s ľuďmi … napriek tomu si však myslím, že vrcholný predstaviteľ štátu, hoci aj bývalý, by si mal zachovať istú úroveň vystupovania …

R.Fico sa však svojím správaním prepadáva presne do tých istých miest, kde kedysi skončili V.Mečiar a M.Dzurinda. Prestáva mať zmysel pre realitu, začína vidieť všetko a všetkých v pozícii zaujatého nepriateľa, hoci sa veci majú úplne inak. Možno by si mal spomenúť na svoje slová z roku 2006, keď sa stal prvý raz predsedom vlády a nemal mať pri akomkoľvek podozrení problém s odvolaním člena vlády … neskorší vývoj ukázal, že tento problém v nejednom prípade mal a slová o inom spôsobe vládnutia, ako jeho predchodcovia – ostali len slovami. Ťažko sa diviť, k akému postaveniu v spoločnosti a jej pohľadu na vlastnú osobu sa nakoniec dopracoval.

Asi už zabudol, čo ho vlastne k moci dostalo. Nikto nemôže spochybniť istú dávku (na Slovensku nevídanej) politickej geniality, s ktorou spojil do jedného subjektu množstvo malých subjektov. Na druhej strane však treba otvorene priznať, že by sa k moci asi vôbec nedostal, nebyť rôznych klamstiev a podrazov, ktorými sa stali povestné vlády M.Dzurindu. Vlády, ktoré začali v podstate podrazom na voličov s názvom SDK a prevzatím moci iným subjektom s názvom SDKÚ, ktorý v čase volieb 1998 ani neexistoval. A tu niekde boli aj korene neskoršieho úspechu R.Fica.

Novinári proti Ficovi ? Ale kde … slovenský novinár (až na ojedinelé výnimky) vždy spieva pesničku toho, kto ho kŕmi …

Stačí porovnať prístup slovenských novinárov v kauzách, ktoré sa týkajú R.Fica a jeho spolupracovníkov, s prístupom, ktorý zaujali – napríklad v kauzách, ktoré sa dotýkajú A.Kisku. Dva metre … dva rôzne postoje, kde sa u prvého prepiera aj to, ktorou nohou ráno vykročí, a v prípade druhého sa opatrne spomenie „áno, aj toto sa stalo“, ale každý sa to hneď snaží prekryť poukázaním na niekoho iného (napríklad Fico, Bašternák, Kočner) a neraz porovnáva – neporovnateľné. A nikto si nepripúšťa, aký je rozdiel … alebo aký by mal byť rozdiel v pohľade spoločnosti na konanie podnikateľa, a konanie verejného činiteľa, tým skôr – ústavného. Presnejšie – ten prísnejší meter sa uplatňuje len tam, kde to (ako v prípade R.Fica) vyhovuje.

Napriek tomu je však medzi politikom a novinárom jeden podstatný rozdiel. Ak klame politik, môžete ho vo voľbách vymeniť a poslať do minulosti. Ak však klame novinár, manipuluje s verejnou mienkou, zavádza a vytvára falošný obraz spoločnosti – nemôžete robiť vôbec nič. Môžete sa len prizerať a čakať, že snáď bude jeho zamestnávateľ seriózny … kdeže, to sme už  rovine fikcie, každý vlastník média vie presne, čo robia jeho podriadení a pokiaľ by mu to prekážalo, tento príspevok by nikdy nevznikol … novinár môže byť a často aj je oveľa nebezpečnejší, ako politik na akejkoľvek úrovni. Pretože pero a slovo sú oveľa silnejšie zbrane, než čokoľvek iného.

R.Fico stráca glanc, pretože sa z hmly budúcnosti pomaly a iste vynára obraz jeho budúcnosti

Možno ešte vyhrá nasledujúce parlamentné voľby, ale sotva dokáže zostaviť vládu a takmer určite sa nestane opäť premiérom. Jeho stranícke „samoderžavie“ sa tiež rozpadá, a zlé jazyky hovoria o len o dvoch alternatívach – rozpade strany SMER-SD, alebo nástupcoch. Nikto však viac-menej neráta s pokračovaním R.Fica. Dokonca ani najvernejší …

Ešte nezmyselnejší je jeho postoj v otázke jarných protestov, po smutných udalostiach vo Veľkej Mači. Nikto nespochybňuje, že G.Soros má na svedomí nejeden politický alebo finančný otras, ale trojnásobný premiér by mal vážiť slová a nestrieľať od pása ako nejaký pištoľník v nejakom Zapadákove … iste, dá sa oprávnene hľadať pozadie udalostí a vecí, keďže prvé protesty presiahli svojou účasťou naozaj možné očakávania, no hádzanie nepodloženými obvineniami je prešľap, ktorému by sa mal v prvom rade vyhnúť – ústavný činiteľ. Či už aktuálny alebo bývalý, na tom vôbec nezáleží.

Možno chce vyvážiť vystupovanie prezidenta A.Kisku, ktoré najmä v súvislosti s jeho výrokmi naozaj popiera všetko, čo súvisí s postavením prezidenta, počnúc nestrannosťou najvyššieho predstaviteľa štátu. Lenže Kiska nie je na rozdiel od Fica kariérny politik, a tak sa obvykle posudzujú jeho politické „prešľapy“ s privretými očami. Navyše, volebnú prehru v prezidentských voľbách si zapríčinil sám Fico. Ak by bol reálne posúdil situáciu v roku 2014, nikdy by do kandidatúry nešiel, pretože vtedy už bolo jasné, ako sa veci vyvinú, ak bude kandidovať.

R.Fico by mal definitívne odísť z politiky. Iste, so cťou a fanfárami to už nebude, ale stále môže odísť dnes lepšie … než o pár dní, týždňov, mesiacov … napokon, podľa svojich niekdajších výrokov už dávno nemal byť v politike. (a podľa môjho názoru sa do jej najvyšších poschodí nemal nikdy dostať)

Karty sú už dávno rozdané a on nemá žiadne tromfy. V súboji s A.Kiskom nemá šancu na úspech, pretože médiá stoja až na ojedinelé výnimky na strane prezidenta, a vôbec nezáleží na tom, čo urobí alebo povie. Aj keby sa objavili stovky či tisíce podozrení, vždy to bude rovnaké – ak sa budú týkať Fica, budú denne na titulných stranách médií, ak sa budú týkať jeho oponentov – občas sa objavia a zapadnú prachom. Nie je to o hľadaní pravdy, nie je to o slušnosti, nie je to o zákonnosti – je to výhradne o záujmoch. A nech urobí dnes Fico čokoľvek, osud tejto bitky sa rozhodol dávno, v čase, keď sa snažil za každú cenu naplniť – svoje záujmy. A rozhodol sa v jeho neprospech.

Napriek všetkému má jednu bitku vyhratú, aj keď to bude povestné Pyrrhovo víťazstvo. Nemusí mať žiadne obavy, že sa k moci dostanú jeho dlhoroční oponenti R.Sulík, I.Matovič a spol. V ich prípade budú najväčšou prekážkou nafúknuté egá a neschopnosť. Čo schopné, to od nich poutekalo a čo nepoužiteľné – to ostalo. Predpokladať, že sa dokážu nielen dohodnúť na spolupráci, ale dokonca aj dlhodobo fungovať a dodržiavať pravidlá, môže naozaj len niekto veľmi naivný. Tým skôr, že pri pohľade na spomínané dve politické „firmy“ je úplne jasné, že sa nebudú chcieť deliť – o nič, a s nikým. Aj preto vyzerajú ich volebné výsledky tak, ako vyzerajú. Pretože pri tom množstve prešľapov vlád pod vedením R.Fica mohli byť už dávno na jeho mieste. A ak tam napriek tomu a mohutnej podpore médií aj tak nie sú, vypovedá to jasnou rečou – voliči im veria ešte menej, ako kauzami zablatenému SMER-u.

A čo bude ďalej ? Nič, karavána pôjde ďalej, psi budú štekať … Fico sa politiky vzdá až vtedy, keď bude musieť … a jeho oponenti sa budú hrýzť medzi sebou … a novinári budú i naďalej slúžiť tomu, kto zaplatí a jeho záujmom. Demokracia v tomto podaní je najlepším kabátom na zakrytie ľudských slabostí a nerestí … politik potrebuje občana len v troch prípadoch – pri voľbách, platení daní a … pri prelievaní krvi v konfliktoch, ktoré sám vyvolal …