O Slovensku

Každý, kto používa dva metre na jednu vec, je darebák. A akékoľvek jeho pobúrenie nad prešľapmi iných je len falošným plášťom na zakrytie vlastného pokrytectva.

Opoziční lídri vyzývali po včerajšom hodnotení rigoróznej práce A.Danka, aby menovaný odstúpil z funkcie predsedu NR SR. Niektorí sa dokonca neštítili ani použiť slová ako „zlodej“. So žiadosťou na odstúpenie predsedu parlamentu súhlasím. Ak by som bol na jeho mieste, ani by som neuvádzal titul, ktorý bol priznaný na základe podobnej práce. Napokon, pre výkon právnickej praxe nie je ani potrebný.

Inou vecou je však správanie kritikov predsedu NR SR. Na začiatok pripomeniem, že nemecký prezident musel svojho času odstúpiť pre pôžičku, ktorá mohla pôsobiť aj inak, než ako pôžička. No nejednalo sa o nič, čo by bolo v priamom rozpore so zákonom. V prípade slovenského prezidenta A.Kisku však opozícia mlčí, hoci kauzy s ním spájané riešil tak okresný súd v Poprade, ako aj prokuratúra či polícia. Áno, obvinenie v daných veciach nepadlo, napokon ani nemohlo, keďže tomu bránia zákonné prekážky. No konateľ firmy A.Kisku si uplatňoval inštitút účinnej ľútosti, kde podmienkou využitia je priznanie k skutku v plnom rozsahu, náhrada škody a prípadných sankcií. Nakoľko bola účinná ľútosť v prvej fáze priznaná, je nepochybné, že podmienky jej priznania splnil a teda je skutok a jeho protizákonnosť sú v plnej miere uznané.

Čo spravila opozícia, presnejšie jej hlavní predstavitelia ? Nič. Správali sa v duchu hesla – nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ

Niet divu, ako sa dnes chová predseda parlamentu. Napokon, skloňuje vlastný postoj podľa vzoru prezident, takže je vlastne z jeho pohľadu všetko v poriadku. A nič na tom nezmení ani falošné pobúrenie jeho kritikov. Áno, falošné … a prečo ?

Výroky, ktoré často verejne prednášajú rôzni poslanci a predsedovia politických strán, alebo skôr politických firiem, by sa v prípade bežného občana bez pardónu kvalifikovali ako trestné činy. A každý občan by musel za tento druh výrokov niesť aj zodpovednosť. V prípade politika, či aktívneho poslanca NR SR je však niečo podobné problémom. A tak sa zodpovedné orgány tvária, že nič nevidia, ani nič nepočujú, pretože inak by museli konať zo zákona a prišli by do konfliktu s ľuďmi, ktorí si veľmi nevyberajú prostriedky na dosiahnutie svojho cieľa.

Ak niekoho poburuje, kto je predsedom parlamentu, malo by ho poburovať aj obsadenie parlamentných lavíc. A rovnako by ho malo poburovať, že dodnes nedokázal A.Kiska konať podľa vlastných slov (napríklad v novoročnom prejave) a neodstúpil z funkcie. Pretože v iných krajinách, ktoré sú nám údajne vzorom demokracie, odstupovali prezidenti aj za oveľa menej. A ak neodstúpili, čelili parlamentnému odvolávaniu. Iste, slovenská ústava je postavená tak, že prezidenta vlastne ani nie je možné odvolať. Ak teda nerátame dve možnosti, ktoré so súčasným stavom nesúvisia.

Nie, rozhodne nečakám, že A.Danko odstúpi z funkcie. Bolo by veľmi naivné očakávať, že urobí to, čomu sa dlhodobo vyhýbajú jeho kritici. Ale mali by sme si v tejto súvislosti položiť inú otázku – koľko pokrytectva ešte znesie slovenská spoločnosť ? Ako dlho sa budeme prizerať na to, že verejné funkcie zastávajú ľudia, ktorých morálny kredit je opakovane spochybniteľný na základe faktov a ich vlastného správania.

A na záver – môžeme pokojne zrušiť požiadavku bezúhonnosti kandidátov na rôzne funkcie. V súčasnosti je každý darebák po absolvovaní výkonu trestu poctivejší, ako väčšina slovenských politikov. Na rozdiel od nich dokázal za svoje konanie aspoň niesť – zodpovednosť.