O Slovensku

Musím priznať, že pri správe o politickej otočke banskobystrického poslanca I.Kašpera smerom k strane SME-Rodina som sa len od srdca zasmial …

Konečne našiel niekoho, kto o jeho účasť stojí … pretože zlé jazyky hovoria o jeho koketovaní so SMER-om, SNS, SaS … čo už, niekde sa treba usadiť, však ? A čo tam po nejakých ideologických rozdieloch, ktoré by lepšie vystihli slová – od mantinelu k mantinelu. Ako puk, nie ?

Každý má v živote nejaký šport – niekto napríklad strieda ženy. Jeho vec, hovorím si, ak na to má a nevadí mu pravidelne nová tvár v susedstve pri zobúdzaní, čo ma do toho, nie ? Navyše, pri nejednom sukničkárovi si nestranný svedok užije aj porciu zábavy. Mal som svojho času kamaráta, ktorý mal súčasne niekoľko mileniek a myslel si, že keď je každá v inom meste, nič nehrozí. Svoj omyl poznal až po zobudení v nemocnici a vyhodnotení zostatku značne zdevastovaného bankového účtu.

Nie, nič hrozného sa nestalo. Len sa zhodou okolností dámy zoznámili a rozhodli, že mu jeho dobrotu oplatia. A tak roztočili kolotoč darčekov a milovania. Niekedy musel stihnúť denne rande aj s niekoľkými, a všetko má svoje hranice. Po pár týždňoch skončil na nemocničnom lôžku a skoro skrachoval. Ešte dlhý čas po prepustení z nemocnice nechcel o babách ani počuť.

Striedanie žien … povedzme, ale striedanie politického názoru, to je zjavne o niečom inom.

Uvažujem, aký politický názor má niekto, kto to skúša so SMER-om, SaS, SNS a skončí nakoniec v SME-Rodina. Asi nemá žiadny názor, len jeden cieľ – pohodlne fungovať v politike akéhokoľvek druhu, mať nejakú funkciu a všetko bude fajn, nie ? Áno, kdesi je problém. Nie kdesi, ale v zákone o politických stranách, ktorý zjavne umožňuje všetko a vôbec neslúži skutočnému zámeru – teda stanoveniu pravidiel, kto a ako môže fungovať v rámci verejného života. Dokonalým dôkazom jeho nefunkčnosti sú politické firmy. Kto sa pozorne pozrie na ich činnosť, vidí hlavne dve veci – bombastické vykrikovanie rôznych nezmyslov a čerpanie honosných príspevkov zo štátneho rozpočtu. O nejakom prínose pre daňového poplatníka netreba ani uvažovať, a ak – tak len pre vybratú skupinu poplatníkov. Niet divu, že práve z tohoto smeru najčastejšie zaznievajú výhrady, s kým budú a kým naopak nebudú – však dobrá výhovorka stojí groš, a prečo niesť zodpovednosť, keď je pohodlnejšie vykrikovať z nejakej lavice a honosiť sa – ale sme im dali.

Nevedno prečo, ale v súčasnosti nám akosi pribúdajú – opeľovači. Najmä tí, ktorí neustále „opeľujú“ štátny rozpočet, aby z neho kvapol nejaký medík podľa ich predstáv. Mnohí z nich klamú, sotva otvoria oči … napríklad sa objavilo v médiách, že z radov OĽANO zaznelo konštatovanie v duchu „Branisko bolo kauzou Dzurindu a Višňové je kauzou Fica“. Klasická polopravda … pretože diaľnica medzi Bratislavou a Košicami je kauzou tých, ktorí pre naplnenie vlastného cieľa presadili absurdný projekt, a dodnes nesieme len následky. Fico nezačal stavať diaľnicu a ani ju nedokončí. Kauza Branisko má úplne iný rozmer. Podobne aj Višňové. No súčasné problémy opäť potvrdzujú, akou zlodejinou a okrádaním daňových poplatníkov sú rôzne výberové konanie a zahraniční špekulanti, na ktorých nie je prakticky žiadny právny dosah. Kto vlastne nesie zodpovednosť za zmluvy, ktoré nakoniec štátu viac škodia, než prospievajú ? Kto pozná Slovensko, vie veľmi dobre, že južný variant mohol byť už dávno dokončený, a severné prepojenie sa mohlo realizovať pokojne, bez stresu a obrovského predraženia.

Rozkrádanie štátu a okrádanie daňových poplatníkov začalo v roku 1990 a dodnes pokračuje. Áno, štát je zlý vlastník, ak je v rukách – zlodejov. A ukazuje sa, že moc majú v rukách ľudia, ktorých okrem vlastného prospechu nezaujíma nič, a na jeho naplnenie si nevyberajú prostriedky.