O Slovensku

Niet pochybností o tom, že Čína je už dávno technologickou veľmocou, ktorá sa môže úspešne porovnávať s európskou alebo americkou konkurenciou. Rovnako sa nedá pochybovať o tom, že jej potenciál sa stáva nočnou morou konkurencie. Možno aj preto, že Číňania si nerobia ťažkú hlavu z autorských práv, a v nejednej oblasti neveria na ochranu (často absurdných) nárokov.

Aféra Huawei je dôkazom, že sa pozície na svetových trhoch menia, a prichádzajú obavy zo straty ziskov – najmä na americkej strane stola. Niet pochýb, že kdesi v pozadí stojí aj ochrana obchodných záujmov značky Apple, ktorá skonom S.Jobsa stratila to, čo ju kedysi dostávalo ďaleko pred konkurentov – schopnosť inovatívnych nápadov, prezentovaných nečakanými postupmi. Dokazuje to aj posledná verzia iPhonu, ktorá si síce zachováva svoju kvalitu, ale chýba už ten niekdajší pocit, spočívajúci v myšlienke – hej priateľu, nepochybujem v kvalitu značky, ktorú máš v rukách, ale ja mám – iPhone. Génius S.Jobsa sa proste nedá nahradiť.

Sám mám tak iPhone, ako aj Huawei … pravda, v ani jednom prípade nemám najhorúcejšie novinky a top modely súčasnosti. Vyplýva to z môjho postoja voči technike akéhokoľvek druhu, kde zásadne nesiaham po horúcich novinkách, ale radšej vysadnem na koňa, ktorý je už nejakým vetrom ošľahaný a hoci nie je najrýchlejší, vždy príde do cieľa. Takže v prípade Apple som o nejaké tri generácie pozadu, v prípade čínskeho konkurenta som sa uspokojil aj s modelom P20 Lite. Model nižšej triedy, na moje potreby dokonale postačujúci. Ale …

Ak som po čínskej značke siahal s istou dávkou nedôvery, spočívajúcej v skúsenostiach s čínskymi obchodmi podradnej kvality a niekoľko rokov staval na osvedčenej značke Apple … prišlo nečakané prekvapenie.

Čínska snaha o dobytie trhov s kvalitou za dostupnejšiu cenu sa začína ukazovať ako správna cesta. Stále nájdem rozdiely, ktoré hovoria v prospech iPhonu, no je ich čoraz menej. Číňan ponúka nielen prijateľnejšiu cenu, ale aj funkcie, ktoré boli donedávna doménou prémiových značiek, predávaných za (niekedy doslova) premrštené ceny. Keďže však nepíšem recenziu mobilov, ale svoj pohľad na aféru Huawei, skúsim pomenovať skutočné pozadie problému.

Aféra začala bombastickým odhalením, že mobily čínskej značky majú zadné dvierka, zneužívané na nekalé aktivity zo strany výrobcu, či dokonca samotnej Číny. Poplašná správa, šírená z istých miest, mala zakryť obavy z rastúcich ziskov a silnejúceho postavenia výrobcu na trhu. Vec sa totiž má tak, že všetko a bez ohľadu na značku, pokiaľ má nejaký procesor, možnosť komunikácie, tak má v sebe aj nejaké zadné dvierka. Či už sú to samotné počítače, alebo iné technologické hračky … alebo sú to operačné systémy, či rôzne nadstavbové aplikácie. V okamihu, keď sa užívateľ pripojí na sieť (teda internet) sa môže len potichu domnievať, že z jeho počítača odišlo len to, čo odoslal – a hlavne chcel odoslať. Hovorí sa tomu naivná viera v poctivosť výrobcov … realita je však iná.

Samotný internet je už roky monitorovaný, najmä v súvislosti s komunikáciou. Oficiálnym dôvodom je ochrana pred terorizmom, neoficiálnym – udržanie moci a vplyvu, ochrana ziskov, a monitorovanie aktivít konkurencie. A mnohí by boli prekvapení, že sa to nedeje len na úrovni štátov, ale často aj na úrovni malých a zdanlivo bezvýznamných podnikateľských subjektov. Rozdiel je len v použitých prostriedkov a zákonnosti ich použitia.

Na rôzne formy sledovania sa vždy nájde nejaký dôvod. Ak niekto a niečo verejne odhalí, obvykle ho zosmiešnia tvrdeniami o rôznych formách paranoje a podobne, ale neraz je bližšie k pravde a realite, než by sa mohlo zdať. Mnohí veria v rôzne aplikácie, ktoré majú zaručiť bezpečnosť ich zariadení … ale opäť sa dá povedať, že bezpečnostné aplikácie robia len to, čo im určili ich programátori. A tí majú neraz zviazané ruky. A neraz musia plniť pokyny šéfov, ktorých ciele nemusia byť totožné som záujmami klientov. Vyrobiť niečo dokonalé znamená nastúpiť cestu k zániku – pretože dokonalá vec nepotrebuje náhradu, nie ?

Bezpečná komunikácia je ilúzia, na ktorú doplatili mnohí. Kto by chcel dnes bezpečne komunikovať, zrejme by musel žiť v technologickom stredoveku a riadiť sa zásadou …

Ak si niečo myslíš, nikdy to nepovedz … ak to povieš, nikdy to nepíš … ak to napíšeš, nikdy sa nepodpisuj … a ak sa podpíšeš – ničomu sa nediv !

Stopercentná ochrana neexistuje. Či už niekomu poviete niečo osobne, alebo použijete čokoľvek od šípu, cez holuba, posla, e-mailu, telefónu … vždy je predpoklad, že sa to dozvie aj niekto, komu to nepatrilo. Metódy získania cudzieho obsahu sú naozaj široké – všetko je len otázkou možností.

Huawei alebo Čína nerobia nič, čo by sa líšilo od praktík ich kritikov. Rozdiel je len vo falošnej šablóne morálky, založenej na pravidle – čo robia Američania (Brusel, Londýn, Paríž, Berlín) je v mene mieru a pokoja vo svete, čo robia iní (aj keď je to rovnaké) – je protizákonné, zločinné a nebezpečné. A o tom je aféra Huawei. Ako aj o ochrane ziskov prominentných spoločností, ich vlastníkov … o ochrane tých, ktorí sa oháňajú tým, čo sami často a bez zábran ignorujú – štátnym alebo národným záujmom.

Dá sa proti nekalým praktikám chrániť ? Nie, nedá. Ak nebudete používať mobil, počítač alebo internet, vždy vás môže niekto počúvať … ak mu na tom záleží. Dnešná doba dáva neobmedzené možnosti, a čo vám pripadá ako absurdné, je oveľa viac možné, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Dnes nie je problémom kúpa vybavenia za pár šestákov, o ktorom mohli kedysi aj agenti tajných služieb len snívať. Dá sa kúpiť legálne, dokonca aj cez internet, pretože všade je uvedená predajcom čarovná formulka – nezodpovedá za spôsob využitia toho, čo klientovi – predal.

Šaškovia ako americký minister zahraničia Pompeo nechodia na návštevy vo veci mieru, ale len chránia záujmy korporácií, ktoré financujú ich volebné úspechy a pozície. O tom, koľko dôvery a obdivu vyvolávajú v národoch, najlepšie svedčia záplavy bezpečnostných opatrení a zástupy fízlov, ktorí musia nasadzovať vlastné krky v mene ochrany – neraz – darebákov. O nejednom americkom prezidentovi sa hovorilo, že ho pre zástupy fízlov nevidieť, alebo jeho nadšené obecenstvo na rôznych verejných vystúpeniach bolo tak sterilné, že aj komunistickí vodcovia mohli len ticho závidieť – výber oddaných pätolízačov.

Zlé jazyky hovoria, že do Bieleho domu majú prístup len „veci“ oddaní novinári a v prípade verejného vystúpenia prezidentov existujú zoznamy tisícov oddaných a preverených občanov, ktorí prídu na povel kamkoľvek nadšene vykrikovať a tlieskať … ale tomu neverím, kdeže by to mohla byť pravda v takej slobodnej krajine, ako USA …

V každom prípade, ak si pôjdete kupovať mobil, tablet alebo počítač … pokojne si kúpte Huawei, poskytne vám nielen kvalitu, ale je aj lacnejší … a z hľadiska bezpečnosti nemusíte mať obavy, rozhodne nebude robiť niečo iné, ako jeho konkurenti … je to len vec vkusu a vašich možností.

… nakoniec, na Veľké Uši sme už zvyknutí, nie ?