Dom prázdnych ilúzií . . .

Váž si každú chvíľu života, nikdy nevieš, ako môžeš ľutovať, že si ju nevyužil … a možno už nebudeš môcť povedať to, čo si chcel povedať … a už nikdy sa tá možnosť nenaskytne.

Čas letí ako šialený, niekedy si to ani neuvedomujeme. A mnohí si ho ani nevážia, hovoria si – zajtra bude lepší a krajší deň Možno, ale môže to byť aj inak. Môže prísť deň, keď budú ľutovať, že sa včerajšok nemôže vrátiť. A obvykle to zažijeme všetci, len každý v inej súvislosti. Niekto ľutuje viac, iný menej. A potom sa môže zo života stať – dom prázdnych ilúzií.

Napadlo ma to vo chvíli, keď som stretol niekdajšiu kolegyňu. Oblečená v čiernom kostýme sa niekam ponáhľala … na môj pozdrav reagovala akosi neisto, v prvej chvíli to pôsobilo skôr tak, akoby ma radšej ani nevidela. Iste, nevideli sme sa nejaký čas, naše cesty sa rozišli, keď sme zmenili zamestnávateľov, a okrem práce sme nemali nič spoločné. Nakoniec zastala, odvetila na môj pozdrav a išli sme si sadnúť na kávu, zrazu sa proste ukázalo, že niekedy sa človek ponáhľa … zbytočne.

Na môj pohľad a nevyrieknutú otázku v očiach len prehodila – včera pochovali Fera, jej študentskú lásku.

Súdiac podľa jej výrazu v očiach, zrejme to nebola len študentská láska. Akoby nemala iskru, hoci sa snažila pozerať neutrálne, nemohla zakryť istú prázdnotu v pohľade. A nakoniec sa rozhovorila, spomínala na všetko možné i nemožné, čo s Ferom zažili. Posedenie bolo skôr jej monológom, kde som počúval a nereagoval. Akosi mi došlo, že sa potrebuje vyrozprávať a naopak vôbec nepotrebuje, aby som odpovedal, alebo akokoľvek inak reagoval. Keď skončila so spomienkami, v rozpakoch sa na mňa pozrela … prepáč, asi ťa nudím … nie, len som akosi nevedel, čo jej mám povedať, alebo čo mám vôbec urobiť. A tak som radšej nerobil nič … kedysi mi niekto povedal, že horší variant, než iniciatívny blbec – neexistuje. A tým som rozhodne nechcel byť.

Ľudia robia vo zvláštnych situáciách čudné rozhodnutia. Niekto sa v smútku opije, iný sa uzavrie do seba … a ďalší si naivne myslí, že sa dá zabudnúť aj tak, ak nahradí chýbajúci diel skladačky – iným. Čo z toho urobila exkolegyňa, neviem a nemal som ani odvahu, ani drzosť, aby som sa na to opýtal. No nech to bolo čokoľvek, rozhodne to rýchlo oľutovala. Pripadalo mi to, akoby chcela vrátiť dávno vyprchaný zážitok z krásnej spomienky, a nasledovalo kruté prebudenie do reality.

Káva sa dopila … účet zaplatil … a naše cesty sa opäť rozišli. Ona jedným smerom, ja druhým …

V hlave mi vírilo množstvo otázok. Ako jednoducho dostane človek od života množstvo faciek v priebehu krátkeho času, minút, hodín či jedného dňa. Ako sa slovo – nikdy – veľmi ľahko otočí proti tomu, kto ho vyriekol. A ako ľahko môže človek oľutovať to, čo nepovedal. Ako rýchlo môže pochopiť … kto mu nechýbal, môže mu zrazu chýbať pri každom ďalšom kroku životom. Len už nemôže na tom nič zmeniť.

Ako rýchlo sa stane zo sebavedomého a úspešného človeka kôpka nešťastia v čiernom habite, spadne maska a ostane len to, čo naozaj má ostať … ostane len tá podstata, bez pozlátka a možno práve to, čo naozaj robí človeka – človekom. Možno to pochopila aj ona, keď nastupovala do auta, ktoré by jej zosnulý Fero nikdy nemohol dať … možno to pochopila pri vstupovaní do domu, o ktorom by pri ňom nemohla ani len snívať … lenže práve vo chvíli, keď odišiel tam, odkiaľ sa nedá vrátiť, ona zrazu akosi pochopila, že

… čo jej dával ten človiečik bez perspektívy, pracujúci kdesi pri páse a žijúci v akomsi prenajatom byte, bolo oveľa cennejšie, ako všetko ostatné … a nikdy sa to nebude dať kúpiť … za žiadne statky sveta … a jej ostal – dom prázdnych ilúzií …

A už nikdy nebude môcť povedať, ako veľa stratila a ako málo … jej ostalo … keď odišiel ten, ktorý nemal nič a predsa mohol dať … veľa.

 

Ako sa dostalo násilie do ulíc ? Cez (nekontrolované) médiá

23.01.2025

Svojho času nevedela rada pre rozhlasové a televízne vysielanie riešiť triviálny problém – násilie na televíznych obrazovkách,prezentované 24 hodín denne,hoci zákon obmedzoval priestor pre tieto “diela” na čas medzi 22,00-6,00 Dnes nesieme následky.Narušené osoby siahajú po zbrani,ak nevedia žiť samé so sebou.A obete pribúdajú.Samozrejme,po zbytočnej tragédii [...]

Keď štát nemá, oderie chudákov …

09.01.2025

A tak si idete pár dní po začiatku novèho roka kúpiť obľúbený sirup a zistíte,že 3% na DPH sa zmenia na závratný rozdiel – z ceny 1,85€ je zrazu 3,50€ ! Štát nemá … a čo tak zdaniť rôzne zahraničné spoločnosti ? Nedá sa,majú výnimky.Slovač nemá výnimky,tá je na Slovensku ako ovca na odratie.Akoby ani sem nepatrila. Nechceme ruský kurz,vrieskajú [...]

Sklamaný pätolízač Korčok perlil . ..

07.04.2024

Severoatlantický sluha Korčok to nezvládol. Aj tak prezidenta nepotrebujeme.Je hanbou,že nie sme schopní nájsť skutočné osobnosti. Na vlastný štát sme nedorástli….

protest pochod bratislava

Vo viacerých mestách v SR i v zahraničí sa v piatok konali protesty

04.04.2025 23:43

Verejnosť protestuje aj proti novele zákona o mimovládnych organizáciách.

mimoriadne1, mim1, zemetrasenie, seizmograf

Oblasť pri ostrove Nová Británia zasiahlo zemetrasenie o sile 7,2 stupňa

04.04.2025 23:34

Podľa agentúry Reuters bolo vydané varovanie pred cunami.

býk

Objavilo sa ďalšie ohnisko slintačky a krívačky. Slovensko uzavrie niektoré hraničné priechody

04.04.2025 17:11, aktualizované: 20:26

Má ísť o 17 priechodov v Bratislavskom, Košickom a Banskobystrickom kraji.

cudzinec

Kto sa nepoučí z vlastnej minulosti,je nútený si ju opakovať.Budúcu koalíciu volili tí,ktorí dali moc do rúk šialencov a hlupákov vo voľbách 2020.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,447
Celková čítanosť: 9861483x
Priemerná čítanosť článkov: 4030x

Autor blogu