O Slovensku

Sv.Andrej I. sa hrdinsky postavil na odpor a odkázal vagabundom z represívnych zložiek, že sa nedá vydierať ani zastrašiť. Tomu hovorím principiálny a zásadový postoj … na horiacej bašte ostať do poslednej … iskričky.

Keď policajti pracujú – zle je. Keď nepracujú – ešte horšie. A úplne najhoršie je, ak si plnia povinnosti nesprávnym smerom a dokonca si drzo dovolia siahnuť na gloriolu niektorej svätosti, kričiacej po slušnom Slovensku. Pretože Slovensko je slušné len vtedy, ak to vyhovuje jeho oficiálnym bardom a ich zámerom. Ak nie, beda národu, ktorý ukazuje na lepkavé paprče “zaživa vysvätených”. To sa predsa nesluší, nie ?

Nad Šarišom blesky bijú, komu treba amnestiu ? Nevedno, však ešte len kostnatý prst spravodlivosti ukázal smer, no nevztýčil sa v desivom postoji pred vyrieknutím slova – vinný. Márne sa zachoval slušne, zaznel pokrik z temnej hoc ligotavej jaskyne – o krivde, vydieraní i strachu posielaní na toho, kto vo všetko je … nevinne.

Čo už … slovami klasika, najhlasnejšie kváka … trafená kačica …

A čo teraz ? Nevedno … záblesk oznámenia o vznesení obvinenia nám hovorí o mnohom. Ak sa vznieslo v súvislosti s dianím okolo financovania prezidentskej kampane v roku 2014, udrelo až nebezpečne blízko kráľ… prepáčte, prezidentského paláca. Hoc jeho obyvateľ sa neraz i kráľom (možno) cítil. Na tom však nezáleží … a pre tých, čo by náhodou chceli o Bašternákovi hovoriť, len jedna tichá poznámka – ani Bašternák, ani Kočner nie sú ústavnými činiteľmi.

Kde bude asi pravda ? Posúdia iní, no zaslúži si dôveru niekto, kto zaprie známu známosť s ľuďmi, kúpi pozemok za žobrácky trhanec (lebo vraj verí, hoci iných si aj pre deravý groš do tretieho kolena – preverí), kto sa bije na súde o to – čo druhému patrí a potom sa s pohľadom odvráteným kdesi do prázdna do hrude bije – budeme dobrí susedia … kto dva metre na jednu vec používa … podľa toho, čo sebe lepšie vidí … neviem, kto si bez viny, hoď kameňom, hovorí sa v svätostánku, ale ja som do strany rodnej papier neposielal …

A Fero spoza krígľa na mňa vrčí … vraj a ty si svätý ? Kdeže, to ani okrajom nie … no práve preto vzorom iným nechcem byť, a nahlas kričím – sú tu iní, múdrejší a lepší môžu … ba nie, musia byť !

Čo bude …. pýtajú sa mnohí, úkosom hľadiaci. Nič, život pôjde ďalej a výsledok … či už vina alebo nevina sa v rozhodnutí zjaví, život ľudu pospolitého – neovplyvní.

Všetko v demokracii je na predaj … ktosi kričí …

Pravda, spravodlivosť, morálka, slušnosť, zodpovednosť, česť … sa v kúte krčia a potichu si šepkajú … zle je, keď všetko na predaj ktosi kričí, už sme všetci …

A tak by sme mali všetci protestovať a žiadať … každý má právo na pokoj, treba ho dopriať aj sv.Andrejovi, však nič zlého nespravil, len ….

Veď práve, koľko iných ľudí len … a predsa problémy majú. Asi nie sú svätí … však ?