O Slovensku

… a pekne je na nej vidieť, ako drží v hrsti pušku. Nie je ním L.H.Oswald …

Smiešne, či trápne tvrdenie ? V mojom prípade by si mohol ktokoľvek zaťukať prstom na čelo, mávnuť rukou a povedať si – chlapcovi počas začínajúcej jari preskakuje. Asi by mal aj pravdu, ak by som tvrdenie v titulku myslel vážne.

Ale moje tvrdenie je reakciou na niečo úplne iné.  Na tvrdenie redaktora R.Cuprika v denníku SME, kde sa okrem iného objavilo

Denník SME má k dispozícii informácie o Tóthovej výpovedi v pozícii utajeného svedka k vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Takisto má jeho výpoveď k prípadu sledovania redaktora SME Adama Valčeka.

 

A oprávnená otázka znie – ak redaktor SME hovorí pravdu, ako je možné, že opakovane dochádza k únikom z prebiehajúceho vyšetrovania, z výpovedí svedkov a prečo sa oprávnené orgány len prizerajú, ako médiá cielene skúšajú manipulovať s vyšetrovaním, prípadne ho maria ? V čí prospech konajú tí, ktorí sa stavajú do pozície moralistov a napriek opakovaným výzvam škodia ?

Alebo redaktor SME klame a úmyselne manipuluje s verejnou mienkou, aby bol dosiahnutý skrytý cieľ (pánov) v pozadí ?

Čo je vlastne horšie ? Možný únik zo spisov alebo úmyselné zavádzanie verejnosti a vyvíjanie tlaku na zodpovedných, aby vyšetrovanie skončilo tak, ako si (niekto) predstavuje ?

Spisy k vražde niekdajšieho amerického prezidenta nie sú dodnes voľne prístupné, a to už uplynuli od zločinu desiatky rokov, väčšina účastníkov stojí na prahu hrobu alebo už je v hrobe. Je priam neuveriteľné, že na Slovensku v prípade, ktorý podobným spôsobom otriasol spoločnosťou (nie však prezidentom, ktorý si pokojne dokončil lyžovačku), sa objavuje množstvo informácií, ktoré by nemali byť verejne prístupné, alebo priamo vyvolávajú dojem účelovo zverejnených klamstiev.

Ak sa niečo opakuje, nemôže to byť náhoda.

Pravdu povediac, ani sa veľmi nezamýšľam nad obsahom slov P.Tótha. Neriešim jeho vzťah s M.Kočnerom, a nezaoberám sa tým, v akom kontakte bol či nebol s obvinenou Alenou Z.  Čo ma však zaujalo, bol viditeľný strach vo výraze jeho tváre na videu, ktoré publikoval v súvislosti s jeho postavením pri vyšetrovaní vraždy J.Kuciaka a jeho snúbenice. A nech sa na to pozerám akokoľvek, za všetkým musí byť oveľa viac, než sa na prvý pohľad zdá. Prečo ?

Zhrňme si fakty – Kočner a podozriví z vykonania vraždy sú vo väzbe, a hrozia im dlhoročné tresty väzenia, a je pravdepodobné aj doživotie u niektorých. Ľudia, ktorí kedysi mali kontakty s Kočnerom, pravidelne sa s ním stretávali, tiež dali od jeho osoby ruky preč a otvorene sa od neho dištancovali. Ostali už len ľudia, ktorých Tóth spomenul vo videu, z okolia Nitry. Spomenul, ale …. jeho vyjadrenie na ich adresu bolo také nemastné-neslané. Vlastne len povedal názor na tému – kto sa snaží Kočnera za každú cenu chrániť …

A spôsob jeho vyjadrenia mi pripadal skôr ako odkaz ľuďom, z ktorých má obavy … akoby sa chcel prezentovaným videom poistiť a dať najavo, že vie (možno) oveľa viac …

Dianie v 90.rokoch na Slovensku ostane navždy hanebnou škvrnou na životoch celej spoločnosti. Nič na tom nemení ani odsúdenie mnohých členov rôznych mafiánskych spolkov. Fatálne zlyhanie štátu, ktoré začalo divokou privatizáciou a pokračovalo desiatkami zavraždených či nezvestných obetí v réžií rôznych „krstných“ otcov, priamo pod nosom štátu, to je niečo, na čo sotva zabudne niekto, kto tie roky prežil. No ukazuje sa niečo oveľa desivejšie …

Ukazuje sa, že sme nepotrebovali ani desať rokov na to, čo v Taliansku trvalo bezmála polstoročie. Na transformáciu organizovaného zločinu z bandy tupých a na všetko odhodlaných násilníkov, k záujmovým skupinám v drahom a decentnom oblečení, s množstvom kontaktov na politické špičky, ktoré sa dnes už neuchyľujú k bezbrehému násiliu, ale sú doslova dokonalou ilustráciou – mafie bielych golierov. Poukazuje na to množstvo škandálov s verejnými financiami, rôzne čudesne „nedokončiteľné“ stavby (však aj na Sicílii majú cesty, ktoré sa postavili za peniaze zo štátnej pokladne alebo z eurofondov, a napriek tomu nevedú nikam …), rôzne pochybné spolky, ktoré uspeli vo výberových konaniach na štátne zakázky, pričom ponúkli nezmyselne nízke ceny a dnes (samozrejme) nevedia realizovať zakázky, ktoré získali. A v niektorých prípadoch to zašlo tak ďaleko, že sa to môže obrátiť aj proti objednávateľovi, ktorý môže v dôsledku odstúpenia od zakázky ešte aj znášať sankcie v podobe odškodnenia tých, ktorí ho – podviedli.

Nie, nebudem spomínať politické persóny, ktorých správanie a rôzne pochybné aktivity majú mafiánske črty. Ale … v akej krajine to žijeme, ak sa pravidelne stretávame so zlodejmi, ktorí bojujú o odškodnenie (alebo sú dokonca odškodnení) za to, že okradli či podviedli štát – teda nás všetkých ? Však si spomeňme aj na rôzne „projekty“ ťažobných spoločností, kde evidentne nikdy nešlo o realizovanie akejkoľvek ťažby, ale len vyvolanie sporu so štátom pre zmarenie „podnikateľského“ (skôr podvodníckeho) zámeru a získanie mastného odškodného na medzinárodnom súdnom poli …

Kde to žijeme …