O Slovensku

Keď mi poslal kamarát niekoľko odkazov na videá skupiny s názvom Občiansky tribunál, nevedel som po ich zhliadnutí, čo si mám myslieť … je totiž nepochybné, že na Slovensku treba mnohé zmeniť, ale nie som si istý, či sa dajú dosiahnuť zákonné zmeny – anarchiou.

Prvé, čo ma naozaj zaskočilo, bola absencia oficiálnej registrácie tohoto nepochybne zaujímavého spolku. Márne som hľadal v rôznych registroch, nepodarilo sa mi nikde nájsť akúkoľvek zmienku o jeho činnosti v súlade s právnymi normami SR. Možno som zle hľadal, neviem. Ale skôr sa mi to javilo tak, že je to len ďalší z príkladov deformácie spoločnosti, kde po naplnení práv najviac volajú tí, ktorí ignorujú vlastné povinnosti … pod rôznymi zámienkami.

My máme právo, ale Vami požadované plnenie povinností – neuznávame …

Tak nejako na mňa pôsobili videá Občianskeho tribunálu na portáli Youtube. Behanie s kamerou po rôznych inštitúciách, vyvolávanie situácií, ktoré nevyhnutne vedú len k neúčelným konfliktom a nie sú nikomu na prospech – aký to má význam a čo to môže zlepšiť ? Komická demonštrácia pred bydliskom budúcej prezidentky tiež pôsobila skôr trápne. Nevolil som ju, čo som napokon vysvetlil aj vo svojich blogových príspevkoch, ale akceptoval som jej volebné víťazstvo. A čo sa týka jeho zákonnosti, existujú oprávnené orgány, ktoré majú možnosť riešiť podnety a posúdiť daný stav veci. Aj keď musím priznať, že mám dôvody na presvedčenie, že dosluhujúci prezident A.Kiska zámerne blokuje vymenovanie sudcov ústavného súdu, aby sa nemohli venovať podaniam, ktoré súvisia s prezidentskými voľbami a tak ich nemohli vyriešiť v primeranom čase. Napokon, podobný prístup z jeho strany by nebol ojedinelým javom, stačí si spomenúť na predošlé „tance“ okolo menovania ústavných sudcov, kde mal problém rešpektovať aj právny názor inštitúcií, o ktorý ich sám žiadal.

Ale späť k občianskemu tribunálu alebo skôr niečomu, čo by som označil ako Klub Samozvanej Inkvizície Jedinej Pravdy. Ak niekto nevie, o čom hovorím, môže si pozrieť web spomínaného spolku a urobiť si vlastný názor. Udivuje ma, že ľudia s nepochybným vzdelaním nechápu, kam vedú aktivity, založené na svojvoľnom vyhlásení sa za jedinú akceptovateľnú autoritu. Iste, chápem sklamanie jedného z predstaviteľov, že ho „zomlela“ súdna mašinéria, no veci nie sú vždy tak, ako sa na prvý pohľad javia. A pokiaľ bol presvedčený o krivde či nezákonnom konaní zo strany slovenskej justície, mohol pokračovať v zmysle platných zákonov a využiť všetky právne možnosti, a následne sa obrátiť na medzinárodné inštitúcie. No nikde som nenašiel ani zmienku o tom, že by podobný postup skúsil, čo vo mne vyvoláva dojem, že na to mal nejaké dôvody.

Legitimita požiadaviek občianskeho tribunálu … a ich prezentácia

Asi sa to nebude páčiť jeho predstaviteľom, ale po zhliadnutí ich vystúpení by som im nedovolil, aby ma zastupovali v akomkoľvek triviálnom spore, nieto ešte pri uplatňovaní práv, vyplývajúcich z Ústavy SR, súvisiacich predpisov a medzinárodných dohovorov. Ich vystúpenia sú doslova chaotické, neraz z nich tryská skôr skrytá agresivita, a ich právna argumentácia je často pritiahnutá za vlasy, keď si vyberajú zo zákona len to, čo sa im hodí. Ako som na začiatku spomenul – všetky práva a žiadne povinnosti.

Je nepochybné, že agresívnou rétorikou môžu získať istý okruh priaznivcov, sklamaných zo stavu spoločnosti a štátu, no rozhodne to nepovedie k pozitívnej zmene. Môže to len spôsobiť vyvolanie neželaných vášní, čo niekedy vedie aj k neželaným následkom. O mnohom svedčí aj fakt, že pod vlastnými videami neumožňujú diskusie. Zjavne sami neveria tomu, čo hlásajú, alebo sa obávajú kritiky ľudí s opačným názorom, či neúspechu v diskusii s nimi. V ich vystúpeniach zaznieva množstvo emócií, ale pomerne málo argumentov.

Možno by to mali skúsiť z iného konca – najprv svoj spolok riadne registrovať v zmysle platnej slovenskej legislatívy a potom konať. Pretože dnes by im viac svedčalo pomenovanie – Občiansky cirkus. Čo je tak trochu – škoda …