O Slovensku

Trabant zn.OĽANO sa opäť rozpadol. Napriek vzletným rečiam odídencov sa opäť ukázalo, že ide len o prevádzku “rodinného” bufetu VI.cenovej skupiny, kde daňový poplatník nedobrovoľne financuje neznáme aktivity vlastníkov.

Útek ľudí od Matoviča nie je ničím novým. Každý skôr alebo neskôr pochopí, že záujem o potreby voliča a občana končí inkasovaním tučného príspevku za výsledky volieb, a vulgárnym škriekaním po oponentoch pri rôznych príležitostiach. Kde končia peniaze na politickú činnosť, nevedno.

Prečo sa “hnutie” štyroch “mušketierov” na trnavský spôsob rozpadá ? Možno preto, že nikdy ani okrajovo nepripomínalo hnutie na širokej členskej základni, ale skôr účelový projekt, ako pohodlne a bez námahy fungovať na účet daňového poplatníka. Spomínať slovo hnutie v súvislosti so štyrmi “kusmi” členov – je smiešne.

A vyvoláva otázku, či by sa konečne nemali zmeniť pravidlá o financovaní politických strán, ktoré by jasne určovali tok financií na činnosť – výhradne od členov strán.

Ktovie, kde by bol v takom prípade trabant zn.OĽANO. A nielen on, ale aj mnohí iní. Ak chce mať niekto vlastný kabaret, nech si ho platí z vlastného vrecka.

Čo bude ďalej s trnavským cirkusom, asi nikto nevie. Už dianie pred eurovoľbami ukázalo, že to nevie ani Matovič. Dokonale to odhalilo jeho šaškovanie okolo kandidatúry na europoslanca, kde preventívne včas ustúpil do úzadia, aby neutrpel volebný debakel. Zdá sa, že sa zmráka nad “politikou” vulgárnych útokov, krivých obvinení a rôznych klamstiev. A pomaly sa odhaľuje aj to, že potenciálni partneri s Matovičom nepočítajú. Aj to môže byť jeden z dôvodov, prečo odchádzajú Remišová a spol. Hoci otvorene nepriznajú svoje dôvody, niečo asi pochopili.

Skutočné ciele existencie “hnutia”, a podstatu výhrad niekdajších poslancov  k spôsobu jeho fungovania

Akú majú budúcnosť v iných subjektoch ? Neviem. Ale kto videl v priamom prenose zmätené koktanie Remišovej pri otázke o počte členov hnutia, súvisiacej s niektorými zmenami zákona o politických stranách, by nemal týchto ľudí voliť. Súdny človek musel pochopiť už vtedy, že o nejakú serióznu politickú činnosť, ktorá by viedla k zodpovednej správe štátu – nejde ani náhodou. A rovnako nikto nemal záujem o pôsobenie hnutia v rámci celého Slovenska a naplnenie zmyslu slova “hnutie”. Nič na tom nemenil a nemení cirkus v podobe umiestnenia lídrov na konci kandidátky. Na tom totiž vôbec nezáleží, ak má kandidát na konci mnohonásobne viac financií na vlastnú propagáciu, ako tí, ktorí sú na jej čele.

Matovičova potemkinova dedina sa rozpadá. A čím skôr skončí v minulosti, tým lepšie … pre štátny rozpočet.