O Slovensku

A je smutné, že sa opilci na Slovensku neboja sadnúť za volant pod vplyvom alkoholu. Vinu na tom nenesú policajti, ale zákonodarcovia a svojím spôsobom aj sudcovia …

Dať niekomu tri-štyri roky za smrť jedného-dvoch ľudí a zmrzačenie ďalších – je dehonestáciou všetkého, čo symbolizuje slovné spojenie – ľudský život. Slovenské cesty sú zásluhou benevolentných zákonov doslova džungľou, kde vystrájajú často aj tí, ktorí sa označujú za profesionálov alebo pochádzajú z krajín, kde chodia slušne, všetko rešpektujú … pretože u nás nemusia mať strach, však prinajhoršom – podmienka, nie ?

Ako by to asi vyzeralo na slovenských cestách, ak by opilec spoza volantu, ktorý zmaril dva ľudské životy, bol súdený ako vrah a dostal by dvadsať rokov natvrdo ? Asi by si mnohí rozmysleli, či sadnú za volant pod vplyvom alkoholu alebo drog. A ako by to vyzeralo, ak by profesionál v kamióne prišiel doživotne o vodičský preukaz, ak by ho prichytili, ako jazdí po obci sedemdesiatkou ? Koľkí by prežili, koľkí by neutrpeli zranenia ?

Policajt sa môže aj pretrhnúť, ak zákon chráni viac vagabunda, než jeho (potenciálne) obete …

Pri vjazde do Krupiny v smere od Zvolena je ostrejšia ľavotočivá zákruta. Pravidelne tam skončia kamióny v priekope vedľa cesty, lebo ich vodiči sa “ponáhľajú”. Výsledkom bývajú kolóny, ešte zapchatejšie mesto a stovky obetí v rôznych formách (od zranených alebo mŕtvych, cez ľudí, ktorí kvôli darebákovi za volantom nestihnú, čo si naplánovali a podobne). Podobné miesta sú aj v iných kútoch Slovenska. A stále sa opakuje rovnaká pesnička – pritvrdia sa na čas cestné kontroly, inkasujú sa pokuty za všetko možné, ale výsledok je vždy žalostný. Gauneri strach nemajú, lebo sa môžu vyplatiť.

Zákon by mal slúžiť ľuďom a chrániť ich pred gaunermi … nie dávať gaunerom zadné dvierka, ako sa lacno vyhnúť zodpovednosti …