O Slovensku

V poslednom čase vzniká dojem, akoby malo Slovensko o niekoľko desiatok miliónov obyvateľov viac, a jediným ich problémom bola – doprava. Doslova sa vyrojili desiatky inzerátov s ponukami práce v taxislužbe. Ako to teda je naozaj – chýbajú taxikári, alebo zmena zákona umožnila, aby sa opäť mohli na niečom priživiť rôzne zvláštne existencie ?

A tak sme skúsili aj s niekoľkými kamarátmi a kamarátkami zistiť, čo je vlastne v pozadí aktivít, kde sa opäť sľubujú štedré príjmy, či nejaké formy privyrobenia popri hlavnom zamestnaní. A treba hneď na začiatok povedať, že nás čakalo množstvo veľmi nemilých zistení, pretože hovoriť o nejakom prekvapení by bolo asi prehnané. Navyše, slovo prekvapenie si väčšina spájame asi s niečím príjemným, zaujímavým … v tomto prípade sa však nedalo o nejakom príjemnom prekvapení hovoriť ani omylom.

Takže … skúsili sme niekoľko foriem, ako získať možnosť lukratívneho privyrobenia. Ani jeden z pokusov nedopadol tak, ako by si asi adept o prácu predstavoval. Skôr naopak.

Prvý pokus bol prostredníctvom internetu, presnejšie facebooku, kde sa na rôznych stránkach ponúkala práca vodiča v taxislužbe. Niekde boli uvedené telefonické kontakty, inde komunikoval potenciálny „zamestnávateľ“ len prostredníctvom diskusného fóra. Všetky kontakty, ktoré sme vyskúšali a diskusie, ktorými sme prešli, mali jedno spoločné – pár strohých viet o vynikajúcej možnosti privyrobenia (práca vodiča z povolania je privyrobením ???), a okamžité odmlčanie „zamestnávateľa“ vo chvíli, keď začali padať bežné otázky, súvisiace s formami výkonu práce – teda druh pracovného vzťahu, rozsah poskytovania zákonných benefitov pre zamestnanca a podobne. Neuspeli sme v ani jednom prípade. Vždy to končilo rovnako – druhá strana prestala reagovať. Prečo ???

Druhým pokusom bola možnosť využitia rôznych ponúk na jazdenie pre tzv.flotily. Táto časť prebehla v Bratislave, pretože hlavné mesto je v rámci Slovenska najväčším trhom pre taxislužby.

Z desiatich kontaktov, ktoré sme absolvovali, sme sa dostali k dvom stretnutiam zoči-voči s potenciálnymi zamestnávateľmi. Opäť nás čakala záplava bombastických vyjadrení o tom, aká skvelá perspektíva nás čaká v prípade spolupráce. A opäť končila diskusia pri konkrétnych otázkach, súvisiacich s formami pracovného pomeru a vybavením náležitostí, ktoré s tým súvisia. Jedna firma ponúkala dohodu (ako by to asi fungovalo pri desiatkach hodín mesačne si neviem predstaviť, keďže dohody sú časovo limitované), druhá síce pracovný pomer, ale … predovšetkým minimálna mzda (kto asi bude robiť taxikára za minimálnu mzdu ???), bez akýchkoľvek benefitov – dovolenky, stravné lístky a podobne. Ale s možnosťou „nadštandardných“ odmien. Hm …

Kontaktovali sme aj niekoľkých taxikárov, na spomínané ponuky nenašli slušného slova. V podstate sa im nemožno diviť. Konštatovali, že sa po Bratislave pohybujú stovky nových taxíkov (často neoznačených spôsobom, aký ukladá zákon. O tom sa dalo presvedčiť nielen na uliciach Bratislavy). U väčšiny nie je jasné, na akom základe sú prevádzkované, nedá sa zistiť ani oprávnenie vodiča na vedenie vozidla taxislužby, dokonca niektorí sa stretli (podľa vlastných tvrdení) aj s vodičmi, pracujúcimi na živnosť „vedenie cudzieho motorového vozidla“, čo je v prípade taxislužby vylúčené. Jeden z opýtaných si prostredníctvom platformy objednal prepravu a keď požiadal vodiča pristaveného vozidla (ktorého EČV bola úplne iná, ako sa uvádzalo v platforme) o predloženie dokladov, oprávňujúcich na vedenie taxíka, vodič jednoducho – utiekol. Takže aj druhý pokus skončil neúspechom …

Tretím pokusom bola aktivita, kde sa chceli priamo zapojiť kamarát s partnerkou do niektorej platformy, ale nie prostredníctvom internetu (kde je možné napísať a tvrdiť hocičo). Chceli vyskúšať osobný kontakt s prevádzkovateľmi platforiem, alebo ich zástupcami na Slovensku. A tento pokus mal najhoršie výsledky.

Už nájsť oficiálne zastúpenie jednotlivých platforiem bolo prakticky nad ľudské sily. Hľadanie na internete síce prinieslo nejaké adresy, ale realita bola krutá. Z troch vyskúšaných alternatív nemala ani jedna ! jasne označenú kanceláriu alebo sídlo. V prípade dvoch sa nepodarilo kontaktovať nikoho (podľa recepčných v objektoch, kde mali sídliť, sa tam zdržiavali zástupcovia nepravidelne, a obvykle len po predošlej telefonickej dohode. Čoho sa tak asi boja, keď nemajú pri svojich prezentovaných ziskoch ani riadne fungujúce zastúpenie ???). V prípade tretej bol druhý pokus o kontakt úspešný. No pri prvom odznela aj zarážajúca veta od správcov budovy, v ktorej mala platforma údajne sídliť, keď sa vyjadrili slovami – tí sa sťahujú aj štyrikrát do roka !??? Napriek tomu však stretnutie pripomínalo všetko možné, len nie kontakt so serióznou a úspešnou spoločnosťou. V holokancelárii, kde bol jeden pult, magnetická tabuľa a pár stoličiek, či niekoľko letákov, sedeli dvaja mládežníci, chlapec a dievča. V kraťasoch a tričku, na prázdnom pulte sa vynímali len ich telefóny a notebooky. Na položené otázky síce vedeli odpovedať, dokonca nerobili ani žiadne tajnosti s odmeňovaním za vykonanú prácu, ale … napriek ich snahe bol celkový dojem – žalostný. Pochybnosti vyvoláva už fakt, že si niekto neoznačí svoje sídlo nejakou tabuľou na viditeľnom mieste, neposkytuje iný, než písomný kontakt prostredníctvom e-mailu. Či sa pravidelne sťahuje …

Ešte viac otázok vyvoláva hospodárenie platforiem a ich finančné modely. Pravidelne končia s miliardovými stratami, čo nevyhnutne vyvoláva aj množstvo otázok – napríklad, prečo ponúkajú podnákladové služby ? A kto vlastne financuje ich činnosť – počnúc reklamnými kampaňami a končiac vyrovnávaním strát (niektorých) priamych poskytovateľov služieb ? Niektorých, pretože obchodný model platforiem vyvoláva množstvo pochybností. Na začiatku stáli na podpore jednotlivcov, ktorí uverili v ich perspektívu, dnes však uprednostňujú flotily, a jednotlivci sú na konci reťazca … akoby na príťaž. Z vyjadrení niektorých aktérov sa dokonca objavujú aj podozrenia, že neplatí jeden meter pre všetkých, čo je však zákonne neprípustné.

Kvalita služieb dopravných platforiem ? Je naozaj rôzna a z reakcií klientov vytŕča hlavne jeden dôvod, prečo ich využívajú – ponúkajú prepravu za zlomkové ceny oproti konkurencii. Rozhodne však nezodpovedajú ceny realite (nákladom), a nedá sa pochybovať, že platformy ťažia najmä z finančnej negramotnosti ľudí, ktorí s nimi spolupracujú. A nepochybne v nejednom prípade aj z núdze, do ktorej sa možno v minulosti dostali.

Absolvovali sme niekoľko jázd s vodičmi platforiem. Tak tými, čo pracujú pod strechou flotíl, ako aj samostatne fungujúcimi jednotlivcami. A našli sme množstvo rozdielov. Platformy obvykle disponujú novými vozidlami nižšej kategórie (najčastejšie Škoda Fábia poslednej generácie), no skladba vodičov je rôznorodá, dalo by sa povedať, že vezmú každého, kto má záujem. A tomu často zodpovedá aj kvalita služby. V nejednom prípade vidieť, že vodičom robí problém aj bežná komunikácia, sú často neveľmi vhodne oblečení, nevrlí, neochotní. Česť výnimkám. V prípade „sólojazdcov“ prevažujú síce staršie vozidlá, no vo väčšine prípadov sa jedná o bývalých vodičov z povolania, ktorí si buď takto privyrábajú, alebo doťahujú nejaký ten rok k dôchodku. A tomu zodpovedá aj ich správanie. Neprejavujú síce toľko nadšenia ako vodiči flotíl (niet divu, však vidia do podstaty biznisu), ale vedia poskytnúť služby na úrovni. A to aj napriek neprimerane nízkej cene.

Súčasný model platforiem však vytláča z dopravy tých, ktorí významným spôsobom prispievali do štátneho rozpočtu. Platformy sídlia obvykle mimo územia Slovenska, dokonca sa zbavili aj niektorých daňových povinností, ktoré pod rôznymi zámienkami preniesli na plecia vodičov. Vodiči z povolania, ktorí sa živia poctivou taxikárčinou, sú dnes vytláčaní na okraj, pretože ich v podstate nikto a nič nechráni. Napriek tomu, že si svoje remeslo vykonávajú vo väčšine prípadov poctivo a na primeranej úrovni. Nie, tu nie je reč o nejakej regionálnej ochrane, pretože táto požiadavka niektorých taxikárov je nezmyselná. Každý občan Slovenska má mať právo podnikať tam, kde to pokladá za najvhodnejšie pre svoje potreby. Problém je niekde inde. V zle nastavenej legislatíve, ktorá značne obmedzuje aj kontrolné orgány. A v nezáujme samospráv, ktoré majú k dispozícii nástroje na potláčanie rôznych foriem nekalých hospodárskych praktík (však čím iným je ponúkanie služieb za podnákladové ceny), ale na rozdiel od okolitých krajín ich využívajú málo, alebo vôbec.

Je nepochybné, že platformy priniesli pokrok. Zvýšili ochranu klienta pred nekalými praktikami niektorých „podnikateľov“ v taxislužbe, žiadajúcich absurdné ceny za svoje služby. No tento pokrok by nemal byť na úkor iných, hlavne priamych poskytovateľov a nemal by zvýhodňovať rôznych špekulantov.

Zákon, ktorý začal platiť od apríla tohto roka, je nepochybne prínosom. Ale keďže sa pravidlá zjemnili, mali by byť tvrdo kontrolované a ich porušovanie rôznymi právnymi kľučkami by malo byť tvrdo postihované. Pretože cieľom novely zákona určite nebolo poskytovanie služieb kýmkoľvek a akokoľvek. A rozhodne nebola cieľom ani podpora spolkov, u ktorých sa nedá nájsť ani ich sídlo … bežným spôsobom.

A položme si na záver jednu-dve otázky. Prvá – viete, pre koho pracujete alebo chcete pracovať ? A druhá – prečo sa prevádzkovatelia svetovo úspešných obchodných modelov skrývajú v neoznačených kanceláriách alebo komunikujú výhradne písomnou formou elektronickou cestou ?