O Slovensku

Ak by sa korupcia na Slovensku trestala rovnako tvrdo ako v Číne, kreslá verejných funkcionárov by zívali prázdnotou …

A súhlasím aj s názorom niektorých “spasiteľov” národa, že na Slovensku vlastne žiadna korupcia nie je. Nemôže byť, a rozhodne ju nemôžu vidieť, pretože si už na rôzne podarúnky tak zvykli, že ich pokladajú za bežnú formu vedľajšieho príjmu. A kým sa nezmení volebný systém a zároveň nezavedie priama zodpovednosť verejného funkcionára za následky jeho rozhodnutí, nič sa nezmení. Však už sme zašli v účelovej slepote tak ďaleko, že tolerujeme zástupcov neúspešných či neexistujúcich strán v parlamente, kandidovanie nezvoliteľných kandidátov vo voľbách (ktorí potom prenechajú niekomu kresielko navyše), tak čomu sa divíme.

Ba dokonca niektorí darebáci, ktorí sa stretávajú či stretávali s inými darebákmi, sa dnes hrajú na obete a ronia krokodílie slzy. Aj to je Slovensko …

Absurdná myšlienka dneška znie – každý by kradol a klamal, keby sa tam dostal. Možno aj preto v týchto dňoch začala u susedov v Česku absurdnosť stíhania bezmála storočných dedkov za nespochybniteľné skutky proti ľudskosti spred štyridsiatich rokov, hoci by sa aktuálne našlo dosť tých, ktorí by mali byť stíhaní za svoje skutky po roku 1990, ktoré tiež nemajú veľa spoločného s – ľudskosťou. No nemôžu niesť zodpovednosť, pretože sú pri moci alebo sú pri moci iní ich kumpáni, prípadne ich pohrobkovia.
Ešte absurdnejšie vyznievajú diskusie o institútoch milosti či amnestie, kde sa snažia všetci o nastolenie “spravodlivosti” rôznymi spoločnými súhlasmi. V dobe, kde sa rôzni darebáci navzájom omilosťujú, je naozaj smiešne, ak sa chce niekto poistiť proti predčasnému prepusteniu – zlodeja paradajok. Pretože pri nepotrestaných prešľapoch politikov je väčšina odsúdených zločincov v podobnej pozícii. Pri politikoch by sa totiž našli aj skutky, za ktoré sa kedysi úplne bežne udeľoval trest smrti.

Ako dlho sa ešte budeme hrať na nevidiacu spoločnosť, nevedno. Sotva však nájdeme spravodlivosť a slušnosť, ak sa dostanú k moci tí, ktorí sa pri vlastnom klamstve a kradnutí hrajú na obete, a pri cudzom kričia – ukrižuj ! A ešte drzo vykrikujú do sveta, s kým sú alebo nie sú ochotní klamať a kradnúť.