O Slovensku

V roku 1994 musel skončiť kamarát s podnikaním.Čo zarobil,skončilo vo vreckách vyberačov výpalného.Keď sa vzoprel,najprv mu zhorelo auto a neskôr skončil v nemocnici po útoku (neznámych) páchateľov … nakoniec sa odsťahoval aj zo Slovenska.

Zásluhou M.Lučanského (a mnohých iných) skončila éra,v ktorej sa vagabundi slobodne premávali po ulici,terorizovali obyvateľov (najmä v Dunajskej Strede by o tom vedeli hovoriť) a policajti boli skôr dekoráciou právneho štátu (ak otvorene s krivým úsmevom na tvári nechránili vagabundov).Zásluhou M.Lučanského bol na doživotie odsúdený masový vrah z Horehronia,ktorý sa nechal titulovať ako šéf slovenského podsvetia.Zásluhou M.Lučanského skončili za mrežami mnohí vagabundi,ktorí roky beztrestne využívali svoje kontakty na polícii,súdoch a beztrestne páchali rôznu trestnú činnosť.

M.Lučanský prispel levím podielom k tomu,že sa stali ulice slovenských miest a obcí – bezpečnejšie.A to aj napriek tomu,že politické špičky mali neraz priame kontakty na podsvetie,a bez problémov ho aj využívali pre svoje potreby.

Niet pochýb,že bol tŕňom v oku – nielen zločincov,ale aj politikov.Niet pochýb,že o mnohých politikoch by vedel kde-čo odhaliť.

Kedysi sa hovorilo (a zaznelo to aj v mnohých filmových dielach),že kto chce poznať vraha obete,nech sa pozrie – kto prišiel prvý vyjadriť sústrasť a priniesol prvú kyticu.Samovražda M.Lučanského je oblečená vo farbách súčasnej vládnej moci.Často nie je dôležité,kto stlačil na zbrani kohútik,ale to – kto mu zbraň nabil a podal.Keď chce moc nájsť dôvody na prenasledovanie a perzekúciu nejakej osoby,vždy ich nájde.A budú zákonné a prijateľné.

Smrť M.Lučanského poukazuje na mnohé zvrátenosti tejto doby.Napríklad neobmedzené využívanie “kajúcnikov”,ktorí roky zneužívali svoje postavenie a možnosti,a potom “úprimne” ľutujů svoje zločiny.Obrana proti ich “pravdovravnosti” je veľmi ťažká,najmä vtedy,ak sa ocitne jeden proti mnohým (ktorí vo svojej zákernej zbabelosti urobia čokoľvek).

Nikdy sa nedozvieme pravdu,ako to vlastne bolo v prípade obvinenia M.Lučanského.Niet pochýb,že vagabundi zastupovaní politickými vagabundmi využijú všetky možnosti,aby sa zbavili svojho podielu viny a zhodili ho na plecia toho,čo sa už nemôže brániť (a možno zvolil jedinú možnosť,ako si uchovať čisté meno v pazúroch novodobej inkvizície)

Vieme však,čo urobil ako aktívny policajt … a jeho práca počas dlhých rokov v policajnom zbore si zaslúži úctu.

Vinný je ten,koho vinu uzná právoplatne súd.Súdiac podľa chaotických a protichodných výrokov politikov počas posledných dní – dá sa oprávnene pochybovať o tom,že by M.Lučanského uznal súd vinným z toho,čo mu bolo kladené za vinu.

Aj preto by sme mali povedať jediné – nech odpočíva v pokoji.Každý máme nejaký život,každý robíme chyby a jediným sudcom by malo byť naše svedomie.