O Slovensku

Kdesi som si prečítal čosi o vzájomnom rešpekte a úcte v politike.Nebudem menovať,nie je to podstatné.No zaujala ma jedna podstatná myšlienka – zo slovenskej politiky sa vytráca myšlienka služby národu …

Asi by som pri čítaní tej myšlienky vyprskol smiechom,keby nepôsobila trápne.Kedy a kto chcel slúžiť národu – a bohate stačí,ak vezmeme do úvahy obdobie od 1.januára 1990.A záver bude jednoduchý – národu chceli slúžiť vždy tí,ktorí aktuálne nemali moc.A národ vo svojej túbe po dobrom živote,alebo spravodlivosti zašiel tak ďaleko,že dal do rúk moc postupne – krstnému otcovi mafie,slúžke zahraničného záujmu,populistickému sociálne cítiacemu pokrytcovi a nakoniec – údajnému pacientovi viedenskej psychiatrie,o ktorom aj jeho vlastní (bývalí) spolupracovníci verejne prehlásili,že je sociopat.A ak by som naozaj chcel veriť,že niekomu predsa len záležalo na osude národa,zrejme to bol pán z Očovej,ktorému osud doprial pár mesiacov.

Slúžiť národu ? Úcta k protivníkovi ? Stovky diskusií na internete dokazujú pravý opak.Niet pochýb,že si záplavu trolov,ktorí útočia na tých,čo si dovolili nielen povedať svoj názor,ale ešte bol aj iný,si platia politické strany.Neverím,že by niekto len tak strávil denne desiatky hodín v diskusiách,naplnených permanentnými útokmi a provokáciami.Výsledkom je,že to nakoniec nezvládnu ani napadnutí a začnú oplácať rovnakou mincou.Nejaké pravidlá – zabudnite.

Výkrik z médiá o potrebe rešpektu a prejavu úcty vyznieva o to pokryteckejšie,že v identickej situácii pred niekoľkými rokmi rovnaké médium cielene vyvolávalo vášne … kde bol vtedy rešpekt ? Kde bola úcta ? Vtedy išlo o prevzatie moci (médiu) sympatickými „ľuďmi“,dnes ide o jej udržanie.Taká je pravá podstata výzvy k hodnotám.

Aký rešpekt a úcta môžu byť v spoločnosti,kde sa dlhodobo a beztrestne vynášajú informácie z vyšetrovacích spisov ? Aký rešpekt a úcta môžu byť v spoločnosti voči zákonom,keď na vysoké posty v rezorte spravodlivosti môžu kandidovať súdne trestané osoby ? Aký rešpekt a úcta môžu byť v spoločnosti,kde sa skoro nikto zo siedmej veľmoci nebúri voči tomu,že ústavný činiteľ označí svojich kritikov – za psov ? Aký rešpekt a úcta môžu byť v spoločnosti,kde sa dá post najvyššieho ústavného činiteľa de facto kúpiť ? Aký rešpekt a úcta môžu byť v spoločnosti,kde môžu byť na ústavných postoch alebo zotrvať vo verejných funkciách ľudia,usvedčení z kontaktov s mafiou ?

Slovenská spoločnosť je rokmi kleptokracie úplne zdeformovaná.Kedysi boli ľudia pobúrení,že niekto dal lekárovi kávu alebo stovku,dnes je úplne bežné,že vo verejných funkciách sú ľudia,ktorí si kúpili svoje akademické tituly,nevedia preukázať pôvod majetku,opakovane porušujú zákony – a chcú brániť národ pred tými,ktorí porušujú zákon (samozrejme seba z toho ušľachtilého cieľa vynechajú).Niet divu,však mnohí z nich by museli v takom prípade,ak by svoje slová mysleli vážne,zbaliť batôžtek a ísť zaklopať na bránu väznice.

Slovenská politika je o zneužití čohokoľvek na presadenie vlastného záujmu.

Ak by existoval čo i len zamak úcty človeka k človeku v slovenskej politike,dnes by viseli na štátnych budovách čierne zástavy.Ak by existoval zamak úcty človeka k človeku,súčasne so sprísnením kontrol na hraniciach okresov by prišla výzva v štýle „žijeme v ťažkej dobe,uctime si pamiatku zosnulého a jeho zásluhy o štát a národ tichou spomienkou v domácnostiach …„.Aj vtedy by mnohí pokladali sprísnenie kontrol za účelový krok,ktorý má zamedziť neželaným zhromaždeniam (o.i.majú bardi slušnosti aj strach z vlastného biča),ale premýšľajúca väčšina by podobné gesto ocenila.

Slovensko je však o niečom inom.A slovenská politika je len o záujmoch tých,čo sa v nej pohybujú.A pokiaľ sa náhodou nájde niekto,usvedčený z nechopnosti,alebo už na ňom tak veľmi svieti biľag hlúposti,že sa už nedá prehliadnuť – dostane zlatý padák v pobytu na skládke sebe podobných v Bruseli.

Rešpekt a úcta nemôžu existovať v spoločnosti ovládanej klamármi,pokrytcami,prisluhovačmi cudzieho záujmu,či pohrobkami dávneho zla.V takej spoločnosti môže existovať jediné – úpadok.