O Slovensku

Tragédiou Slovenska je, že jeho hospodárstvo a financie boli vždy v rukách ľudí, ktorí vedeli o reálnej ekonomike asi toľko, ako ja o výrobe piva. V podstate nemali žiadne skúsenosti s riadením bežných firiem, čo sme teda mohli čakať, ak dostali do rúk štát ? Len úpadok.

Je nemiestnym žartom, ak sa k ekonomike a jej problémom vyjadruje teoretický ekonom ako I. Mikloš. Odborník, ktorý nedokázal spravovať štátny majetok a viesť ho k prosperite, a tak plnil štátny rozpočet jeho výpredajom. Nie, štát nie je a nemôže byť zlým vlastníkom, ako to s obľubou tvrdil, lebo nevedel obhájiť vlastnú neschopnosť. Majetok štát síce vlastní, ale spravujú ho volení úradníci, ktorí vinou gumenných zákonov nemajú žiadnu zodpovednosť za škody, ktoré spôsobia. Ich šťastie, lebo mám obavy, že v prípade normálnych právnych noriem a bežných pravidiel by väčšina našich ministrov sedela vo väzení.

Plynárenstvo, energetika, telekomunikácie či spracovanie ropy alebo železnej rudy – to sú všetko odvetvia, ktoré všade na svete prosperujú – okrem Slovenska. Tu začali byť ziskové až vo chvíli, ako sa sprivatizovali, pričom obvykle ich k prosperite viedli rovnakí ľudia, ako ku stratám za čias vlastníctva štátom. Alebo aj odišli, ale so zlatými padákmi. Za čo ? No predsa za to, že umožnili, aby niekto lacno získal zlatú sliepku.

Cargo je nehynúcou legendou medzi stratovými spoločnosťami. Avšak – skúste sa opýtať bežných zamestnancov železníc, prečo je stále v strate a problémoch. A nebudete veriť – Cargo nielen platí poplatky za užívanie tratí, na ktorých výstavbe sa podieľalo, ale platí viac, ako súkromní prepravcovia. Paradox – štátna firma platí inej štátnej firme … Služby si rozdelené spoločnosti bývalých železníc musia objednávať medzi sebou, hoci neraz existujú lacnejší a kvalitnejší dodávatelia. Kto to zavinil ? Kto delil železnice na viac subjektov ? Odpovedzte si sami …

Slovensko je vylúpeným štátom, pričom lupičmi boli vládni úradníci, ktorí konali v prospech zahraničných subjektov. V Spojených štátoch sa za niečo podobné udeľuje doživotie (volá sa to ekonomická vlastizrada), ale vo vážnych prípadoch môže padnúť aj trest smrti. Na Slovensku ? Nič – vláda je predsa kolektívny orgán, a kolektívne rozhoduje a kolektívne tresty sú – neprípustné. Pekné, nie ? Je však zaujímavé, že v prípade mafiánskych bosov sa niečo podobné volá organizovanou trestnou činnosťou, a padajú za to tvrdé tresty. Tam už kolektívna vina nevadí ?

Všetky pravicou ospevované spoločnosti, ktoré hrdo nazývali investormi, sa chystajú zo Slovenska odísť. Sľuby nesplnili, benefity vyčerpali a nakoľko zmluvy neobsahovali ochranu štátu po skončení zvýhodneného obdobia – neuvidíme od nich ani cent v štátnej pokladni. Dokonca sme im ešte prispeli na zvýšenie zisku, a v nejednom prípade sa zachránili pred hrozbou krachu. Kto je za to zodpovedný ? Však sme platili zástupy právnikov, poradcov a iných odborníkov, aby bolo všetko tak, ako má byť … nie ?

Takže – čo sa vlastne stalo ? Prečo sa dness môžeme len mlčky prizerať, ako nás niekto využil a čoskoro odkopne ? Kto je za to zodpovedný ? Kto je zodpovedný za to, že zmluva s kanadskou spoločnosťou na Slovensku sa riadi americkým právnym poriadkom a príslušným súdom je americký súd ? Ako to nazvať ?

Páni a dámy – volá sa to – vlastizrada. Dáva sa za to úplne bežne trest smrti, odňatie majetku či doživotie.

Na Slovensku ? Na Slovensku si vinníci drzo dovolia šíriť morálne poučky a tváriť sa úplne nevinne. A my to – platíme.