O Slovensku

Začiatkom 90. rokov som pokladal každodenný vznik nových politických strán za daň, ktorú sme museli zaplatiť za zdanlivé spoločenské zmeny. Ale aj vtedy mi pripadalo dosť čudné, že niekto odíde z jednej strany a založí si druhú … potom odíde aj z tej, a založí si tretiu. A vždy bola rovnaká motivácia – nemôže vraj naplniť svoje predstavy o smerovaní spoločnosti …. bla, bla, bla … aj tak ho nakoniec nechceli za predsedu. Asi jediný večný predseda bol Vlado a po ňom jeho najväčší kritik Miki. Aj ich koniec bol rovnaký – obaja doviedli svoje strany na vrchol – úpadku.

Pred nejakým časom som veril, že predsa len sa môže niečo zmeniť. Asi do chvíle, ako vznikla podivná koalícia, kde bol premiér podriadený človeku, ktorého museli síce vyhodiť z kandidátky do volieb, ale nevyhodili z predsedníckej stoličky v strane. Vyzeralo to komicky – predseda vlády povedal jedno a robilo sa to, čo povedal predseda strany. A tak to aj dopadlo. Vrátilo sa to, čo sme nechceli a navyše to skončilo – vládou jednej strany. Niekedy sa totiž nevypláca povedať mase voličov – vieme, bolo vás veľa, ale my kašleme na vaše názory, a vytvoríme si vládu po svojom – bez vás. A nevyypláca sa to hlavne vtedy, ak vznikne niečo, v čom majú všetci jedinú ambíciu – post a peniaze. Lenže – vláda môže mať jedného šéfa, nie piatich.

Komunista … krásna nadávka. Používajú to v diskusiách rôzni duševne zaostalí úbožiaci, ktorí si pri tejto aktivite neuvedomujú jedno – KSS je asi jedna z mála strán, kde sú dnes ľudia z presvedčenia. Súhlasím s názorom, že je to len preto, lebo nemajú šancu na posty vo vláde a rovnako to aj v prípade účasti v parlamente. Lenže … nie je práve to hanbou a najhorším vysvedčením pre to, čo sa tu deje už štvrťstoročie ?

A ty, ty si prečo vo firme jedným zo šéfov … opýtal sa ma pri takejto debate sused. Nuž, asi preto, že mi toto miesto ponúkli a ja som ho (v pomätení zmyslov) zobral – nepotreboval som ho, nechcel som to robiť, ale akosi divne sa to vyvrbilo … a výsledok je takýto. Isté však je, že budúci rok mi pontifikát končí a na máločo sa teším, ako práve na deň, kedy vyprší platnosť mojej zmluvy. Akosi ma nebaví, ak sa musím denne vyrovnávať s následkami zákonov, vytvorených idiotmi, ktorí sa poctivej práci vyhýbajú oblúkom, ale chcú tvoriť pravidlá, ktorými by sa mala riadiť. Hej, na tom zotrvám – človek, ktorý chce riadiť to, čomu nerozumie, je podľa mňa – idiot. Len neviem, čo sme my, ktorí ho za tento druh frašky platíme – ObrIdioti ? Asi …

Napríklad – niekdajší servisák si kúpil pred rokmi firemné auto, a po skončení zmluvy sa vrátil do Nemecka. Aj s autom. Spravila sa riadna zmluva, stanovili v nej pravidlá, kde o.i. bolo zakotvené aj to, že administratívne úkony, spojené so zmenami vlastníka auta vykoná nový majiteľ – neviem, asi sa vtedy nikomu nechcelo odhlasovať ? Ktovie … nebol som vtedy členom firmy. Isté je, že si auto riadne prihlásil v Nemecku, na adrese trvalého pobytu a vec bola vybavená … alebo skôr mala byť. Po rokoch totiž došiel zaujímavý list, podľa ktorého je firma stále vlastníkom vozidla a niekomu vadí, že vozidlo – nie je poistené. Nič nepoteší viac, ako riešenie takéhoto pomníčka. Najprv hrabanie v dokumentácii, čo to vlastne od nás chcú – našťastie si jeden kolega spomenul, že kedysi takéto auto vo firme bolo, ale kúpil si ho bývalý kolega … potom hľadanie kúpnej zmluvy v archíve … a nakoniec debata s úradníkom, ktorému je úplne jedno, čo je napísané v zmluve, ale povinnosť si podľa neho nesplnila firma, hoci sa k jej splneniu písomne zaviazal niekto iný. A fraška pokračuje … chvíľu trvá, kým nájdeme exkolegu v Nemecku, ktorý ešte auto má a diví sa – však ja som urobil všetko, ako som mal. Nedalo mi, a cez kolegyňu sme kontaktovali nemecké orgány (vie nemecky perfektne, v mojom prípade to nie je také “ ružové „) a tá si vypočula smiech a ironické poznámky. To ste vy, Slováci. Ste členmi únie, využívate jej výhody, ale neviete využiť jej systémy. V nejakom systéme je evidovaná zmena vlastníka vozidla, a vraj by sme to mali vedieť … a malo to byť dávno zmenené aj u nás. Neviem, nerozumiem sa tomu. Ako to skončilo ? No, exkolega musel poslať overenú kopiu dokladov od auta, ktoré sme následne museli dať preložiť a požiadať o zmenu zápisu. Paráda, nie ? A vraj zákony pre ľudí …

Dostávam zimomriavky, ako počujem, že niekto zakladá novú stranu. Vždy je to o tom istom – vznikne strana, potom sa do nej privlečú rôzne turistické úkazy (teda pútnici po slovenských stranách), a ak máme veľké šťastie, tak sa tento nový úkaz nedostane do parlamentu. Pri menšom šťastí sa tam dostane, ale nedostane sa do vlády. Ale – ak máme veľkú smolu, tak sa dostane do parlamentu, vlády … a my si to zase odskáčeme. Napríklad vo forme debilných štatistických dotazníkov, kde je tridsať otázok, a z toho dvadsaťdeväť o činnosti, ktorej sa vôbec nevenujete. Poslednou tridsiatou, jedinou, na ktorú viete odpovedať, je otázka, akú pozíciu vo firme zastávate. Potom podpísať, potvrdiť, že ste uviedli pravdivé údaje a odoslať.

Alebo – miliardy vyhodené von oknom a výsledok – nulový. Reformu verejnej správy začala Dzurindova vláda a jej výsledkom mala byť zmena služieb pre verejnosť – napríklad agendu, spojenú s vydávaním dokladov, registráciou vozidiel a podobne mali prevziať okresné úrady. Peniaze na projekty sa vyplatili a všetko je – po starom. Kde sa stala chyba ? Nevedno, ale vieme, že nikto nie je zodpovedný … ani za tie peniaze, vyhodené von oknom. Nakoniec – Brusel si natlačí nové, takže sa vlastne žiadna škoda nestala, nie ?

Komunista … pche, to akože má byť nadávka ? Skúsme sa na to pozrieť – v každom mestečku bola funkčná nemocnica, stredné školy a učilištia boli umiestnené podľa potrieb podnikov, absolventi mali po skončení školy istú prácu, sociálny systém fungoval … iste, všetko malo nedostatky (napokon, čo je dokonalé), ale malo to hlavu i pätu. Dnes príde za mnou akýsi panáčik, a strká mi do ruky akýsi papier, kde mám prejaviť súhlas so založením novej strany, a okrem iného mi povie – jedným z prvých krokov bude, že zrušíme miestnu nemocnicu, aj tak nie je potrebná, však necelých tridsať kilometrov odtiaľto je druhá. No tebe potrebná nie je … v tom s ním súhlasím, ale nebude to náhodou tým, že jemu nie je potrebná, lebo hoci jeho otec privatizoval jeden podnik, ktorý úspešne priviedol ku – krachu, rodina akousi (iste len náhodnou) zhodou okolností – zbohatla ? No najlepšie na tom je, že niekoho trápi vtedajší nedostatok banánov, mandarínok a riflí. Veru, dnes je ich prebytok – nebude to asi tým, že mnohí si ich nemôžu dovoliť ? Alebo tým, že odevy majú jednu záhadnú vlastnosť – nech ich akokoľvek periete, postupne sa zmenšujú a vydržia tak max. pár mesiacov, a musíte ich vyhodiť ? Kráľovstvo šmejdu – v zákonoch, na pultoch obchodov … či v službách. A my chceme hovoriť o pokroku …

Zvoní mobil. Bez pozdravu sa na mňa vyvalí záplava nadávok a nakoniec vysvitne, že som obyčajná arogantná špina, lebo hen susedovi-podnikateľovi odišli ľudia k nám. Prečo ? Lebo som špina … vôbec ho netrápi, že dostávali minimálnu mzdu, a dreli aj dvanásť hodín denne. Taký vedúci smeny dostával u neho štyristo eur, a mesačne strávil v práci aj tristo hodín. Firma prosperovala, ale zvýšenie platov ? Sused zamával rukami-nohami … zbláznili ste sa, však viete, že je dnes kríza. Len v jeho prípade kríza chodila obchádzkou … však je šéf, nie ?

Vracali ste už niekedy šéfovi peniaze z výplaty ? Priznám sa, neveril som vlastným ušiam, že niečo také je možné. Pred časom bol v kraji podnikateľ, ktorý zahynul pri autonehode – myslel si, že po litrovke vodky zvládne riadenie auta bez problémov. Vlastne – aj zvládol, akurát nejaký nezodpovedný stožiar sa poflakoval vedľa cesty, a neuhol ani vtedy, ako prechádzal okolo pán podnikateľ. Však to poznáte … arogantný, hnusný stožiar, nie ? A tak skončil pán majiteľ hotela na cintoríne, a jeho praktiky na verejnosti. Zamestnanci začali verejne spomínať – napríklad, ako pán majiteľ dostal peniaze na nejaký projekt vzdelávania pracovníkov, ktoré síce riadne zamestnancom vyplácal, ale tí ich museli následne – vrátiť šéfovi. Celé som to akosi nechápal … ale nakoniec je to aj tak jedno, lebo pán podnikateľ vyhráva na lutne v nebíčku a hotel zanikol. Neboli dedičia.

Slovensko, to vám je divná krajina. Po štvrťstoročí ešte stále nadávajú ľudia na komunistov, ale na druhej strane si nevšímajú tých, čo im škodia v súčasnosti. Komunisti sú svine, hoci budovali … súčasní mocipáni zakladajú stovky strán, zničia všetko, čoho sa dotknú, ale – máme demokraciu. Tancujme … veru, aj suseda od včera tancuje. Tiež pri hudbe nebeskej harfy. Mala kolaps, deti jej síce zavolali sanitku, ale pretože tá išla zo susedného mesta, trvalo to skoro hodinu, susede už nemohli pomôcť. Mimochodom – suseda bývala sotva tristo metrov od nemocnice.  Iste, mala svoje roky, ale nemohla ešte žiť ? Ktovie … deti síce idú dnes podať sťažnosť, ale vieme, ako to na Slovensku chodí, nie ?

Tancujme … za posledný týždeň vznikli dve nové strany, a tretia sa pripravuje. Ale nám bude fajn …