O Slovensku

Niekde som spomenul, že som bol počas svojho života viackrát na cestách v zahraničí, tak v Rusku, ako aj USA. Musím priznať jedno – čo uvidíte v Rusku, neuvidíte v USA a naopak – čo uvidíte v USA, neuvidíte v Rusku. Platí to v dobrom i zlom.

Počas svojich ciest som v Rusku videl ľudí, ktorí nemali pojem o čase a dobe. Stretol som aj ľudí, ktorí boli tak mimo realitu, že spomínali ešte časy Stalina a veľkej vojny. Niektoré dediny boli prejazdné len za pomoci veľkej odvahy a trpezlivosti, pretože tam ešte asfalt alebo niečo podobné zjavne nepoznajú. Prach, blato, kaluže plné vody … alebo počas sucha hlboko vyjazdené koľaje, kde bol najspoľahlivejším vozidlom otlčený gázik, alebo Lada Niva.

Avšak – len blázon bude podľa toho posudzovať Rusko. To by totiž mohol podľa osád na východnom Slovensku, a polonahých detí, behajúcich v okolí ciest posudzovať – Slovensko. Tým skôr, že ani v krajine “ snov “ (u mnohých) to nie je oveľa lepšie. Len sa o tom nehovorí … a neraz sa stav vecí ukrýva, i za cenu dosť pochybných praktík.

Ešte za čias socializmu a ZSSR bol pohyb po sovietskej krajine sprevádzaný čarovným slovom – bumažka. Ak ste ju nemali, a opustili ste nejakú oblasť, kde ste boli hlásení, pokojne sa vám mohlo stať, že vás bude naháňať policajná patrola, alebo vrtuľník. Napokon, aj počas poslednej návštevy Moskvy som videl ešte pozostatky kontrolných stanovíšť, kde kedysi boli trvalé hliadky a kontrolovali nielen prichodzích, ale aj odchádzajúcich. A pokiaľ ste niekde v bývalom ZSSR náhodou vkročili do zakázanej oblasti (napríklad Armazas XYZ, kde XYZ znamenalo číslo oblasti), mohlo sa pokojne stať, že už sa nevrátite a domov príde príbuzným len strohé oznámenie, že ste tragicky zahynuli počas služobnej cesty alebo dovolenky. Alebo sa stratili a ste nezvestný.

Ale – podobné oblasti nájdete aj za oceánom, v USA. Mestá duchov, zakázané oblasti, či oblasti, kde ľudia žijú, akoby zastal čas. A nájdete ich tam množstvo. Nájdete tam napríklad indiánske rezervácie, ktorých zachovanie presadzujú a obhajujú presne tí istí ľudia, ktorí vytvorenie niečoho podobného na Slovensku označovali za prejav diskriminácie a rasizmu. Nájdete tam ľudí, ktorých život sa točí okolo boja o prežitie, alkoholu, drog … a všemožného úpadku, od telesného po duševný. Rovnako nájdete opustené oblasti, kde objavíte len jediné – opustené domy bez ľudí, tmavé a opustené oblasti, ktorých návšteva v nočných hodinách môže skončiť presne rovnako, ako návšteva zakázaných oblastí v bývalom ZSSR – už nikdy vás nikto nenájde. Kto o tom pochybuje, môže navštíviť Detroit. Uvidí klasický príklad toho, o čom hovorím. Objavíte ulice a časti mesta, po ktorých pôjdete desiatky minút, a stretnete len potkany, mačky a myši.

Rovnako nájdete v niektorých častiach krajiny osady, ktoré by ako z oka vypadli tým našim na východnom Slovensku. Ak by ste si ich chceli obhliadnuť, vyplatí sa investovať do očkovania proti všetkým možným chorobám.

Máme vari podľa toho súdiť život v USA ? Asi by to nebolo veľmi férové. Neviem, ale život v krajine by sa mal skôr posudzovať podľa ľudí, nie ? A tam už sú viditeľné rozdiely – na jednej strane v Rusku nenájdete takú konzumnú spoločnosť, ako na druhej strane oceánu v USA … no, ale v Rusku ani nenájdete ľudí, ktorí by nevedeli, čo majú za humnami – ako práve v USA je bežným javom. V Rusku vám ľudia ochotne ukážu, naopak v USA vám strčia do ruky – knižného sprievodcu.

Chce niekto porovnávať tieto krajiny ? Môže, ale musí rešpektovať ich špecifiká. Ak v Rusku nemajú veľký záujem o vývoj produktov v oblastiach elektroniky, automobilového priemyslu či odievania, to ešte neznamená, že toho nie sú schopní. Skôr to vyplýva zo súčasného postavenia ekonomiky, ktorá ťaží z ťažby dostupných nerastov, poskytuje napríklad služby v oblasti vedeckého využitia letov do vesmíru, a pomaličky si buduje to, čo môže byť pre ňu obrovským prínosom v budúcnosti – služby pre turistov a návštevníkov. Presne to, čo my zanedbávame, alebo využívame úplne nesprávnym spôsobom.

Ale v Rusku nebudete nikdy počuť od bežného človeka – ja som Rus a ty si kto ? Nejaká bezvýznamná nula zo škvrny na mape ??? Naopak, v USA sa ľudia posudzujú výhradne podľa postavenia a majetku. Sused vás nepozná vôbec, alebo sa na vás denne usmieva … a okamžite vás udá za obťažovanie dieťaťa, ktoré spadlo na zem a vy ste ho zdvihli, a typicky rodičovským spôsobom ste mu fúkali na rozbité koleno. A musíte vysvetľovať, že ste neurobili nič zlé, chodiť na terapie a podobne … a triasť sa, aby vám nezobrali dieťa.

V Rusku neuvidíte ani iný, americký bežný jav – detektory na školách, ktoré kontrolujú deti, aby nepreniesli do školy zbrane, alebo iné nepovolené veci. No, rovnako ako v Amerike, máte aj v Rusku zábavné podniky, preplnené sfetovanou a opitou mládežou. Dokonca aj také, kde nemusíte volať policajtov, lebo vôbec – neprídu. Alebo prídu po dlhých hodinách.

Rozdielov je veľmi veľa. Rusi sa uberajú cestou, že si snažia vychovávať vlastnú vedeckú a výskumnú elitu. Ich konkurenti, Američania sa zase skôr snažia získať vedecké kapacity akýmkoľvek spôsobom. Na konci druhej svetovej vojny vyvážali nacistické mozgy, dnes si ľudí jednoducho kupujú. Elitné školy sú orientované viac-menej na výchovu dvoch druhov absolventov – prvým sú “ kádre “ na budúce pôsobenie v politike, druhou zase absolventi v rôznych povolaniach – napríklad právnici, manažéri, bankári a podobne. A v týchot oblastiach musím zložiť pomyselný klobúk, lebo naozaj poskytujú špičkové vzdelanie. Na druhej strane – absolventi amerických univerzít sú aj podľa mojich priateľov absolútne nevyužiteľní, ak sa neuplatnia vo svojom odbore – a majú obrovské problémy s uplatnením. Ich vzdelanie sa úzko špecializuje.

Smutné je, že touto pomýlenou cestou vzdelávania sa dnes uberá aj Slovensko. Na jednej strane produkuje absolventov z rôznych “ nevyužiteľných “ odborov v praxi, ako sú ekologia, sociologia a iné odbory – kde študenti idú výhradne pre diplom. Na druhej strane sa zužuje rozsah vzdelávania študentov, čo ich prakticky vyradí, ak sa neuplatnia vo svojom odbore.

Zhrnuté a podčiarknuté – všetko, čo patrí do bežného života, nájdete tak v Rusku, ako aj USA. Avšak – ak by som sa mal rozhodnúť podľa národa, jeho povahy a kultúry – v žiadnom prípade by som nevolil príklon k Američanom. Ich chápanie života je príliš plytké a účelové. Príliš materiálne …