O Slovensku

Hoci sú sviatky, musím sa zaoberať spracovaním rôznej dokumentácie. A tak mi prišli do rúk rôzne záznamy o činnostiach, ktoré sme počas roka vykonávali, a narazil som na súhrnnú správu o výberových lkonaniach, kde sme hľadali nových pracovníkov.

Je to vlastne zoznam uchádzačov so stručnými údajmi o ich vzdelaní a praxi, a v poslednom stĺpčeku je zápis, ako uchádzač uspel v konaní. Zo záznamu vyplýva, že našich konkurzov sa zúčastnilo štyristojedenásť uchádzačov, ktorí sa uchádzali o sedemnásť pozícií a prijali sme – šiestich. Ostatní neplnili požiadavky, alebo nebol predpoklad, že by sa dokázali prispôsobiť požiadavkam spoločnosti. Avšak, zaujalo ma niečo iné, a spomenul som si na to pri čítaní istého príspevku, kde autor obhajoval právo zdravotných poisťovní na zisky, pričom pokladal za normálny postup, ak sa poisťovňa rozhodne bez ohľadu na názor poistenca, či nejaký liečebný úkon preplatí, alebo nie. A ešte niečo ma zaujalo – autorom týchto myšlienok bol budúci politológ.

V spomínanom zozname som zistil niekoľko zaujímavostí. Napríklad, napriek tomu, že sme presne uviedli, o akých ľudí máme záujem a aké vzdelanie požadujeme (prax nebola vážnou prekážkou), z materiálov vyplynulo, že odborné požiadavky spĺňalo len 14% uchádzačov. Ostatní mali síce stredoškolské či vysokoškolské vzdelanie, ale rôznych iných zameraní. Pričom medzi absolventmi vysokých škôl vysoko prevažovali absolventi politológie, sociológie, enviromentalistiky, a podobných “ pavied „.

Zamyslel som sa nad tým. Ako je možné, že na pracovné miesto, kde je podmienkou vzdelanie technického smeru, sa mi hlásia ľudia, ktorí si k tomuto ani neprivoňali. A kde sú absolventi technických odborov – prečo sa nehlásia vo väčšom počte ? Aj na internete som našiel množstvo technických pozícií, ktoré sú voľné … lebo nie sú vhodní uchádzači. Objavil som rôzne príspevky, kde si autori sťažovali, že chýbajú ľudia s technickým vzdelaním, neraz sa im hlásia uchádzači s úplne nevhodným vzdelaním, ktorých musia často preškoľovať, čím im rastú náklady. A neraz je výsledný efekt mizerný, pretože i napriek snahe zamestnávateľa preškolený uchádzač nepodáva adekvátne výkony, alebo po krátkej dobe jednoducho odíde.

To všetko mi prebehlo hlavou, pri čítaní príspevku, kde budúci politológ zápalisto obhajoval právo poisťovní na zisk a slobodnú voľbu výšky výdavkov, ktoré uhradia. Na záver totiž konštatoval, že podtatou všetkého je zisk, a súkromník je vždy lepší správca, než štát.

Dobre … tak sa teda skúsme riadiť jeho pravidlom, že o všetkom a za všetkým je – zisk. A prispôsobme tomu aj systém vzdelávania. Určime si priority – spoločnosť potrebuje technikov, tak bude štát financovať ich vzdelanie v plnom rozsahu. Naopak – máme prebytok právnikov, politológov, sociológov či iných odborov, takže – ak to niekto chce študovať, nech si celé štúdium platí sám, z vlastného vrecka. Prečo ? Pretože ich šanca na zamestnanie v odbore je prakticky nulová, čo spôsobuje po skončení štúdia ďalšie výdavky na vyplácanie rôznych sociálnych dávok, financovanie rekvalifikačných kurzov a podobne. Ak je rozhodujúci zisk, predsa nebudeme vrážať peniaze daňových poplatníkov do budúcich klientov úradov práce, nie ?

Alebo zaveďme pravidlo, že akékoľvek vysokoškolské štúdium hradí štát v plnej miere, ale ak sa absolvent neuplatní v odbore do jedného roka od skončenia štúdia, bude povinný zaplatiť všetky náklady na štúdium v plnej výške, samozrejme vrátane úroku z pôžičky … pretože štát mu len požičal na jeho štúdium. A predsa pôžička musí vytvoriť aj nejaký zisk, nie ?

Ktovie, ako by sa pri týchto pravidlách cítil budúci politológ. Ktovie, či by sa tak hrnul na školu, ktorej absolventi sú úplne bezcenní, lebo sú nulovým prínosom pre hospodárstvo štátu. Naopak – sú len príťažou. V každej oblasti – počnúc dávkami, pokračujúc výdavkami štátu na ich zdravotné poistenie …a tak by sa dalo pokračovať. V podstate sa dá povedať, že sú to vlastníci bezcenných titulov a diplomov. Končia v skladoch, hypermarketoch, ako upratovači, poštáti a podobne. A tvoria len straty, lebo štát financoval ich bezcenné a nepotrebné vzdelanie. Napokon – viem, že väčšina z nich si vyberá pavedy len preto, aby mala nejaký diplom … a je úplne jdno, aký.

Potom sa už vôbec nemôžeme diviť, že nemáme odborníkov v technických smeroch. Kto pôjde študovať náročný odbor, ak sa diplom dá získať aj ľahšie … hoci je nepoužiteľný, no nie ?