O Slovensku

Keďže nie som účastníkom sporu, ale len pozorovateľom,nebudem menovať, o akom subjekte v tomto príspevku píšem. Možno, ak padne konečné rozhodnutie súdu (a šťastne sa ho dožijú žalobcovia i ja), potom príde čas na jasné ukázanie – to sú oni. Zatiaľ sa však vec má tak, že rôzni vagabundi na Slovensku majú dostatok peňazí na kvalitných právnikov a nedotknuteľnosť. A to ma – otvorene priznávam – desí.

Tak poďme k veci. Jedného dňa príde za pánom Antonom poisťovací agent. Ponúkne mu rôzne poistenia, pán Anton si vyberie životné poistenie, prečíta návrh zmluvy, ktorá sa následne vyplní a odošle. Poisťovňa zmluvu schváli, a pán Anton začne platiť. Všetko je dané – mesačné splátky, doba platieb, i cieľová suma. Pán Anton spokojne roky platí, nič nepotrebuje a prichádza deň výplaty cieľovej sumy. Lenže – pán Anton má svoje roky, a medzi časom akosi pozabudol, že vôbec nejakú poistku má. Tým skôr, že zmluva bola uzatvorená tak, že v poslednom období čerpal výhodu odpustenia splátok, a teda mu nič z účtu neodchádzalo. Môže sa stať ? Môže … a tak si spomenie na svoje poistenie až po vypršaní zmluvy, pri náhodnom triedení dokumentov.

Pozrie do kalendára, a zistí, že pred nejakým časom mu mala byť vyplatená cieľová suma. Prvé, čo ho zarazí, je fakt, že poisťovňa ho nekontaktovala, hoci v prípadoch iných zmlúv a iných poisťovní je to bežný postup. A tak zdvihne telefón, vytočí telefónne číslo a verí, že sa s poisťovňou dohodne. Prichádza prvý problém – telefón zvoní, nakoniec sa ozve odkazovač, ktorý mu sucho vysvetlí, že má zanechať odkaz a telefónne číslo, poisťovňa sa mu ozve. Pán Anton to urobí a čaká. Nič … a tak opätovne volá, a opätovne počúva rovnaký návod, lebo telefón nikto nedvíha. Nakoniec objaví jedno číslo, kde predsa len niekto zdvihne. Prichádza ďalšie sklamanie – hlas na druhom konci drôtu síce vysloví úctivý pozdrav, ale vôbec sa nespráva úctivo. Pána Antona drsne poučí, že povinnosti sa nemajú zabúdať, odmietne mu poskytnúť kontakty na zodpovedné osoby, a žiada, aby pán Anton napísal list, v ktorom poisťovni vysvetlí, čo chce (či skôr, prečo otravuje). S nami sa jedná výhradne písomnou formou, hovorí hlas … alebo na našom zákazníckom centre.

Pán Anton je zúfalý. Zákaznícke centrum je bezmála šesťsto kilometrov vzdialené, a nevie, čo má robiť. A tak poprosí dcéru, aby teda napísala list a keďže na internete našli e-mailový kontakt poisťovne, posielajú ho tam vo viere, že aj táto forma doručenia bude stačiť – však iným poisťovniam to nevadí. Po pár dňoch dostane odpoveď, že list, zaslaný cestou e-mailu nebudú akceptovať a má im napísať list, ktorý odošle cestou pošty. To už dcéra pána Antona pri pohľade na trápenie otca stráca trpezlivosť, zavelí mužovi a ide sa do zákazníckeho centra poisťovne, aj keby bolo na konci sveta.

Pri návšteve zákazníckeho centra poisťovne ich čaká šok. Vojdú do skoro prázdnej rozľahlej miestnosti, kde sa v rohu krčí pult, a dve ženy. Stôl, žiadna stolička, jeden či dva telefóny, počítač … žiadne letáky, žiadne materiály, ako býva zvykom v iných poisťovniach, proste prázdna miestnosť. Ženy si vypočujú problém, a konštatujú, že v zmysle vnútorných pravidiel poisťovne spravil pán Anton chybu, lebo mal požiadať o výplatu cieľovej sumy na základe poistnej udalosti – dožitia. Dcéra pána Antona kontaktuje právnika, a ten ju upozorňuje, aby to v žiadnom prípade nerobila, pretože výplata cieľovej sumy sa zase odloží, pretože poisťovňa bude prešetrovať celý prípad – teda zrejme to, či pán Anton naozaj žije ? Prepošle jej list, ktorý si vytlačí v neďalekej predajni, kde poskytujú aj kopírovacie služby a žiada v mene otca, aby poisťovňa splnila svoj záväzok a vyplatila dohodnutú cieľovú sumu.

A prichádzajú nové šoky. Ženičky za úbohým pultom odmietajú list prevziať, lebo ho namiesto pána Antona podpísala dcéra, a to aj napriek tomu, že je k nemu priložená overená plná moc na jeho zastupovanie dcérou.  V ich poisťovni sa takéto dokumenty neuznávajú. Nakoniec predsa len list po hádke prevezmú, ale nechcú potvrdiť jeho prevzatie na kópii, lebo – nebol doručený poštou. Aj v tomto prípade však neskôr cúvnu, hlavne po tom, ako im dcéra pána Antona opakuje slová o právnych následkoch ich konania. Lenže … zároveň dcéru pána Antona upozornia, aby nečakala, že dostanú cieľovú sumu podľa dohody. Tá nechápavo krúti hlavou, však otec si splnil všetky povinnosti, tak prečo ? No, viete … pred rokmi sme museli zmeniť všeobecné podmienky, lebo sa zistilo, že klienti mali zle vypočítané poistenia a platby. Takže sme ich upozornili, že platia menej a dostanú menej. A kedy ste to zistili ? No, menili sme to v roku 2007. Dcéra pána Antona sa usmeje a hovorí – tak to sa nás netýka, lebo v zmysle zmluvy otec už v tom čase neplatil nič. Dlho jej úsmev nevydrží … ženičky totiž tvrdia, že na tom nezáleží, lebo aj tak platil menej.

A tak sa dcéra pána Antona rozhodne, že sa chce rozprávať so zodpovednými pracovníkmi poisťovne. Nie, nedá sa to, hovoria ženičky. Prečo ? Nie sú v kancelárii ? Sú, ale oni sa so zákazníkmi nestýkajú. Akože … a ako riešia poistné udalosti ? No, výhradne písomnou formou.

Dcéra pána Antona skúša s mužom zúfalý krok a opustí “ zákaznícke “ centrum a chce vojsť do kancelárskej časti budovy. Vrátnik ich zastavuje, a konštatuje, že tam môžu len ohlásené a potvrdené návštevy. Tak nech ich ohlási … vrátnik volá a so smutným výrazom konštatuje, že nemôžu ísť do budovy, ale majú napísať, a pracovníci im odpovedia. A tak sklamane s manželom odchádzajú.

Oveľa horšie prekvapenia ich čakajú po dlhej ceste domov. Celá vec im totiž nedá pokoj, a tak otvárajú internet a hľadajú informácie o poisťovni. A nestíhajú sa diviť. Nachádzajú množstvo podobných skúseností, zúfalých prosieb o pomoc a radu, či nadávok nešťastníkov, ktorí si už nevedia rady. A nie je to otázka posledného obdobia – tieto skúsenosti sú prezentované v rôznom čase, počas dlhých rokov. Sú tam spomínané skúsenosti, ako si poisťovňa svojvoľne menila podmienky, i poplatky za zmluvy. Skúsenosti, ako ľudia dostali sotva tretinu cieľovej sumy, alebo vôbec nič. Skúsenosti, ako si ľudia plnili svoje povinnosti, a nielen nedostali nič, ale navyše skončili v exekúcii, lebo poisťovňa od nich vymáhala akési údajné nedoplatky. Rozhodnutia súdov, ktoré poisťovni zakazujú meniť podmienky poistenia.

V roku 2013 podáva dcéra pána Antona žalobu na príslušný súd. Z prvého stanoviska poisťovne sa dozvedá, že poisťovňa jej otcovi nič nedlhuje, lebo posledných päť rokov neplatil, čo bolo síce zakotvené v zmluve, ale mal platiť – poplatky za správu. Čo na tom, že poisťovňa mu zmenu poplatkov a vznik jeho povinnosti neoznámila ? Čo na tom, že súd jej zakázal tieto praktiky ? Množstvo otázok, žiadne odpovede. Množstvo výdavkov, a malá šanca na dosiahnutie spravodlivosti.

Január 2014 je pre rodinu pána Antona smutný. Pán Anton nezvládol stres zo súdneho konania, a doručenie listu s oznámením o začatí exekúcie proti jeho osobe pre nezaplatené poplatky, súvisiace s poistnou zmluvou. Napriek rýchlemu zásahu lekárov sa koná – pohreb pána Antona. Dcéra je však rozhodnutá dotiahnuť spor do konca a netuší, aké prekvapenie ju čaká. Prichádza ďalší list, v ktorom ju právny zástupca poisťovne spochybňuje ako oprávneného dediča pána Antona, a teda osobu s nárokom na vyplatenie cieľovej sumy. Pán Anton nezanechal závet, čo je podľa právnika poisťovne dôvodom na pochybnosti. Čo na tom, že iní žijúci potomkovia pána Antona nie sú.

Kolotoč opäť začína. Súdne konanie je prerušené a zdanlivo prichádza iskierka nádeje. Poisťovňa žiada dcéru pána Antona, aby zaslala úmrtný list otca, pre začatie konania o uspokojení nároku. Pozostalí úmrtný list pošlú, a nestíhajú sa diviť. O mesiac dostanú ďalšiu žiadosť – o zaslanie úmrtného listu s upozornením, že zanedbaním tejto povinnosti odďaľujú riešenie ich nároku. Potom prichádza žiadosť o doručenie originálu niekdajšej zmluvy pána Antona. Vyhotovia jej overenú kópiu a odošlú. Opäť ubehnú nejaké týždne, a opäť žiadosť – poisťovňa neuznáva overenú kópiu, treba poslať originál zmluvy. Lenže – čo im ostane, ak pošlú originál ? Len overená kópia, ktorú poisťovňa – neuznáva.

A nezmysly pokračujú dodnes …

Otázkou ostáva, čo robí orgán dohľadu – Národná banka Slovenska. Na internete je množstvo sťažností, osudov oklamaných ľudí. Nie sú z posledného obdobia, sú tam roky. Prvé sa objavili niekedy v roku 2006. Ako je možné, že v činnosti naďalej pokračuje subjekt, ktorý zjavne porušuje všetky podmienky udelenej licencie ? Ako je možné, že v činnosti pokračuje subjekt, ktorý zjavne nemá žiadne vybavenie a potenciál na činnosť, ku ktorej dostal licenciu ?

Jedna absurdnosť za druhou. Slovenské panoptikum absurdností …

Ešte malé zhrnutie na záver –

1. Poisťovňa mení podmienky poistenia a všeobecné obchodné podmienky bez vedomia a súhlasu klienta
2. Poisťovňa neupozorní klienta, že zaviedla poplatky a je ich povinný platiť
3. Poisťovňa napriek rozhodnutiu súdu vedie exekučné konania pre nezaplatenie poplatkov
4. Poisťovňa odmieta komunikovať s klientom bežným spôsobom, odmieta akceptovať formy dokladov, ktoré uznávajú na právne úkony aj štátne orgány
5. Pracovníci poisťovne sa zatajujú a vyhýbajú kontaktu s klientmi
6. Pracovníčky zákazníckeho centra nie sú schopné vybaviť klienta, navyše v zmysle nariadení svojich nadriadených robia obštrukcie pri uplatňovaní nárokov
7. Poisťovňa opakovane žiada už predložené doklady
8. Poisťovňa bezdôvodne kráti plnenia klientom, a robí obštrukcie, aby nároku nemusela vyhovieť.

Čo ešte viac treba, ako orgán dohľadu začal konať ?