O Slovensku

Hovorí sa, že človek sa líši od zvierat – myslením

Mám však isté pochybnosti, keď čítam niektoré články a diskusie pod nimi, či sa jedná o názor ľudí, alebo skôr tvorov na nejakom nižšom vývojovom stupni. Vezmite si napríklad mačku – hoci sa hovorí, že ju nikdy a ničomu nenaučíte, nie je to pravda. Časom sa naučí, akým spôsobom pýtať jedlo, alebo pochopí, že ak sa zavesí na kľučku dverí, tak sa otvoria. Chápe však princíp deja, ktorý svojím konaním vyvolá ? Asi nie … len opakuje istý, naučený vzorec.

Podobne sa chovajú aj mnohí ľudia – namiesto premýšľania opakujú naučené vzorce. Navonok to môže vyznievať ako premyslený prejav, ale pri bližšom pohľade zistíte, že tento človek vlastne ani nevie, čo robí.

Raz prišiel na strednú školu chlapec, ktorý chcel dokázať, že nemá strach. Hoci mal necelých stošesťdesiat centimetrov, počas prestávky vyskočil do iného študenta, ktorý mal bezmála dva metre a sto kilo. Výsledok bol jasný – potenciálny agresor sa váľal na zemi, potenciálna obeť jeho ataku odchádzala pokojne preč …

Zaujímavé bolo, že agresor zjavne nepochopil, čo sa stalo, keďže o niečo podobné sa pokúsil ešte dvakrát. Potom už nie, lebo posledný pokus skončil dosť nešťastným spôsobom, ktorý mal za následok jeho dlhší pobyt v nemocnici a následnú zmenu školy. Údajne – tretiu. Neviem – naozaj to bol človek ? Človek by mal predsa myslieť, nie ?

Niektorým to zjavne nič nehovorí. Mám na mysli – myslenie. Pripadajú mi ako chlapík, ktorý si chce dokázať svoju veľkosť, a tak sa rozhodne vylúpiť banku v susedstve policajnej stanice. Na úteku sa raduje z lupu, hoci za ním letia policajné autá a nad ním sa vznášajú policajné vrtuľníky … a samozrejme neradostná perspektíva dlhšieho pobytu v istom zariadení bez kľúčov a kľučiek na dverách.

Môžem byť fanúšikom futbalového mužstva, ktoré sa potáca na posledných priečkach najnižšej súťaže, prečo nie. Ale tvrdiť, že je najlepšie na svete, hoci hráči nevládzu behať, brankár častejšie naráža hlavou do žŕdky, než lopta do jeho rukavíc a na jeho zápasy chodia ako diváci len znudení zúfalci, alebo platení funkcionári … kto to môže tvrdiť ? A hlavne – verí aj tomu ?

Hľadám príčiny správania ľudí, a nenachádzam ich … nemajú žiadnu logiku. Niekto hovorí, že za peniaze sa dá všetko. Iste, to tvrdil aj istý chlap, ktorý povedal, že za milión dolárov urobí čokoľvek. A tak mu ponúkli, že dostane túto sumu, ak prepláva istý záliv, známy hustým výskytom žralokov. Skoro mu to vyšlo, žiaľ stretol jedného zástupcu žraločieho rodu, ktorý zrejme neraňajkoval … ľudská hlúposť a chamtivosť sú naozaj nebotyčné.

V živote sa riadim tým, čo ma za detstva naučili rodičia a starí rodičia. Pravda sa nedá prekričať, ani podplatiť. Vždy vypláva na povrch, a ak ju niekto ignoruje, obvykle na to nepríjemne doplatí. Podobne je to aj s plavbou na ružových obláčikoch … pád býva veľmi tvrdý, a myslím, že sme to zažili všetci. Patrí to k životu dospievajúcich, ale …

Čo si myslieť o niekom, koho zbijú, okradnú a opľujú … a on napriek tomu ponížene ďakuje

Neviem, ale na vývojovom rebríčku robí hanbu človeku, a zrejme stojí nižšie ako dážďovka … ešte komickejšie vyznieva, ak bol včera pobúrený, lebo dostal facku, ale dnes ďakuje, lebo dostal facky – dve. Pripadá mi ako blázon, alebo zúfalec. Najhoršie na všetkom je fakt, že zúrivo útočí na každého, kto ho upozorní, že má polovicu tváre zakrytú – modrinou.

Mŕtvi hrdinovia sú na cintorínoch a sviečky im zapaľujú – živí zbabelci

Pravda, lenže tých mŕtvych hrdinov si pamätajú ľudia i dejiny, avšak živých zbabelcov si nebude pamätať nikto. Alebo si pamätáte mená tých, ktorí prisluhovali fašizmu či komunistickej zvoli vo vašom okolí ? Pochybujem, ak nežijú, možno už ani neviete, že existovali. No na druhej strane je zvrátené, ak niekto očakáva, že vám nadiktuje, koho si máte pamätať – hoci pre vás nič neurobil, ba dokonca ste o ňom predtým ani nepočuli.

Ako to dopadne, ak vám niekto vyrobí na mieru hrdinu, môžu potvrdiť dva známe prípady – Milli Vanilli a Lance Armstrong. Prví nevedeli spievať, druhý zase vyhrával za pomoci rôznych podvodov. Dodnes sa nájde množstvo ľudí, ktorí nechcú priznať pravdu a stále obdivujú aktérov spomínaných prípadov. Asi vrcholnou formou pokrytectva je správanie jedného z našich susedov, ktorý konštatoval, že Armstrongovi len všetci závidia a niekoľko dní potom tlieskal mediálne zverejnenému rozsudku nad istým dealerom drog, ktorý dostal desať rokov väzenia.

Evolúcia i Boží plán zrejme zlyhali

Ak sa človek vyvinul postupom času z opice, dnes mnohí dokazujú, že úspešne funguje aj spätný vývoj – a robia z človeka – opicu. Ak je človek výsledkom práce Boha (teda stvorenia v zmysle Biblie), potom je chyba, že sa nedajú podať reklamácie chybovosti výrobku – niektoré výsledné produkty sa totiž nepodobajú človeku ani zďaleka … alebo skôr ich správanie má od ľudského veľmi ďaleko.

Skončil aj zázrak prelomu 80. a 90. rokov – vtedy ľudia chceli a vedeli diskutovať, a samozrejme aj argumentovať. Dnes sa už opäť chovajú ako za čias povestných päťročníc, keď bolo pravdou to, čo bolo napísané na papieri, a nie to, čo sa naozaj dialo. Zúrivo útočia na “ nepriateľov “ režimu, aby nemuseli priznať, že ten druhý môže mať v niečom pravdu … lenže, to by zase museli priznať, že sa mýlili a to mnohým nedovolí ich ego. Otázkou je, čo im raz povedia ich deti, keď zistia, ako sa veci majú a skutočnosť, že sa mohli mať aj lepšie, ale rodičia dali prednosť egu pred pravdou. Asi im ďakovať nebudú.

A mali by si položiť otázku – kde asi stoja vo vývojovom rebríčku a či skôr nie sú momentálne vo fáze spätného vývoja