O Slovensku

Na základe vzájomnej dohody poskytuje ………………………., š.p. menovanému pracovníkovi stabilizačný byt podľa ……………………………., s tým, že menovaný pracovník sa zaväzuje odpracovať v š.p. minimálnu dobu 10 rokov. (alebo zotrvať v pracovnom pomere po dobu 10 rokov)

A tak som dostal byt “ zadarmo „. Pretože záväzok odpracovania vopred stanovenej doby u poskytovateľa je podľa slovutných “ ospevovačov “ demokracie ala Brusel či osadník z Bielej chatrče – nič. Áno, je pravda, že sa nepožadoval žiadny vklad, presnejšie mi na základe vnútropodnikovej smernice mesačne strhávali z platu podiel na základnom bytovom príspevku, ktorý činil sumu tristo korún československých. Boli by mi ho strhávali po dobu troch rokov.

Žiaľ, doba sa zmenila a podnik dostal do rúk istý “ odborník „, ktorý ho za necelé dva roky úspešne priviedol do krachu, pričom bytový fond odpredal istému spriaznenému špekulantovi, ktorý sa dnes vychvaľuje jachtami v Monaku, dovolenkami v Karibiku, zástupmi mileniek a luxusnými autami, hoci je v zoznamoch dlžníkov niektorých inštitúcií. Najprv prišli listy, kde od nás požadoval okamžité splatenie základného bytového príspevku – stalo sa. Nebolo to až tak veľa, povedali sme si.

O čosi neskôr začali chodiť listy z istej právnickej kancelárie, kde nám v mene nového vlastníka bytového fondu oznámili, že ak chceme zotrvať v našich bytoch, musíme zaplatiť trhovú cenu vo výške bezmála polmilióna korún. Proti tomu sme sa vzopreli a dozvedeli sme sa, že nič nespravíme, lebo naše byty sú predmetom záložného práva na úver, ktorý predošlý majiteľ bytového fondu čerpal a … nesplácal. Začali chodiť exekútori, ktorí prezerali byty a bezočivo označovali aj náš súkromný majetok ako predmet záložného práva. Začali sme súdne spory, ktoré sme jeden za druhým prehrávali, lenže pred konečným rozhodnutím (zrejme v náš neprospech) skončili obaja “ spolumajitelia “ bytového fondu – za mrežami. Zrazu nám začali súdy dávať za pravdu, a všetko na istý čas utíchlo. Presnejšie – osem rokov. A zrazu sa prihlásila akási cyperské firma, ktorá údajne odkúpila bytový fond od zabásnutých spolumajiteľov a ponúkla nám, že si byty môžeme odkúpiť – za poldruha milióna !!! Alebo sa máme do troch mesiacov vysťahovať … opäť zasiahla náhoda, a to, čo nezvládli slovenské orgány, dokázali zariadiť Gréci – cyperského právnika zatkli za akési podvody, a pokiaľ viem, sedí dodnes.

__________________________

Stačilo, skúsime prejsť k téme – vzdelanie. Po odpracovanom roku v podniku sme dvaja dostali ponuky na vysokoškolské štúdium popri zamestnaní. Kolega to prijal, a podnik mu všemožne vychádzal v ústrety. Študijné voľná, počas skúšok možnosť ubytovania v podnikovej ubytovni, keďže chodil študovať do hlavného mesta, ale aj finančné príspevky. Po skončení druhého ročníka mu podnik zaplatil letnú stáž – vo Francúzsku.

Alebo rekreácie – podniková chata za smiešnu cenu, či kúpele na podnikové “ listy „.

__________________________

Iný kolega potreboval auto … podpísal zmluvu na päť rokov, a podnik mu poskytol bezúročnú pôžičku.

Veru, socializmus bol naozaj absurdným systémom. Veď len somár dáva stabilizačné byty, poskytuje pôžičky, podporuje zamestnancov v štúdiu a zotročuje ich záväzkami na dlhé roky práce, keď môže všetko vopchať do svojho vrecka, pracovníkov prinútiť prejsť na živnosti (a pritom im diktovať mzdové podmienky), proste len neuveriteľný somár podporuje tých, čo ho živia, keď ich môže odrať z kože.

Podnikové učňovky sa po prevrate likvidovali ako nepotrebné, čo prehlásil ten istý zločinec, ktorý v rovnakej dobe tvrdil, že dotácie sú nesystémovým opatrením, všetko vyrieši trh a nech prežije to, čo je zdravé a života-schopné. O nejaký čas neskôr tento zločinec hlasoval za euroval, rozdával dotácie zo štátnej pokladne kadejakým vagabundom zo zahraničia a tvrdil, že je to jediná správna cesta. Výsledkom je stav, kde sú na Slovensku privilegovaní zahraniční podvodníci a vandráci, pričom Slovač je dobrá len na jedno – platenie daní a poplatkov. Nehovoriac o podvode s názvom – daň z pridanej hodnoty. Opakovaného zdanenia toho, čo už raz zdanené bolo.

___________________________

Mimochodom – posledný rok socializmu hospodáril štátny podnik s prebytkom vo výške bezmála dvoch miliárd korún československých. O rok neskôr po prevzatí “ odborníkom “ stratil väčšinu odberateľov, a vytvoril stratu vyše miliardy. Zrušili podnikovú učňovku, rozpredali športový areál, ktorý zamestnanci budovali svojpomocne, a plaváreň dokázala spadnúť aj sama … po pätnástich rokoch chátrania. “ Odborník “ je dnes miliardárom a býva s rodinkou v bývalom kaštieli istej šľachtickej rodinky, obkolesenom trojmetrovým betónovým múrom a stráženom množstvom kamier. Asi vie, prečo …

Pripravil o prácu – šesťtisícdvestoosem ľudí … a zhruba trojnásobok o živobytie. Trhy, kde podnik kedysi úspešne pôsobil, obsadili zahraničné spoločnosti s rovnakým výrobným programom, nižšou kvalitou a vyššími cenami.

____________________________

Na záver pár spomienok – lístky do kina a divadla boli bežným artiklom bývalého ROH. Stačilo včas prísť … kto mal rád turistiku, mohol chodiť na náklady podniku autobusom, ktorý patril podniku – a neplatil. Stačilo prísť ráno na miesto zrazu. Päť-šesťkrát do roka boli športové dni po celom štáte … Pracovné oblečenie dvakrát ročne, obuv raz.

Takže vidláci – kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce – hľadá dôvody … a najviac nadávajú tí, čo boli za socilaizmu beztvaré nuly a kolaborovali so systémom, alebo tí, čo túžili po funkciách, ale pre ich sprostosť by im nikto nezveril ani pilotovanie fúrika po letisku … alebo pozíciu vedúceho čaty v kozmetike podlahových krytín … a vaše reči dnes potvrdzujú, že ste boli vidlákmi vtedy a ostali ste nimi – dodnes …