O Slovensku

Začiatkom 90. rokov sa rozmohla zaujímavá móda – zaručené recepty na schudnutie a tehly, doručené poštou. V prvom prípade prišiel našej kolegyni lístoček v cene sto korún (ktoré samozrejme zaplatila pri prevzatí zásielky) s textom – nežer. No, naozaj osvedčený recept, ako nepribrať. V druhom prípade si objednali ľudia na inzerát rôznu techniku, ktorú tiež zaplatili pri doručení – a v balíčku objavili namiesto vytúženej techniky – tehlu.

Proste, niektorí jedinci sa po zmene spoločenského zriadenia chovali ako odtrhnutí z reťaze. Neskôr prišli pyramídové hry, ktoré vyvrcholili známymi kauzami nebankoviek … a ľudia sa vlastne dodnes nepoučili.

Keď sa spolužiak rozvádzal, padla na neho otázka, odkiaľ berie istotu, že vzhľadom na veselšiu povahu jeho budúcej exmanželky sú ich deti naozaj – jeho. Uškrnul sa a konštatoval, že o otcovi nemôžu byť pochybnosti, keďže sú rovnako sprosté ako on, a veria, že raz bude lepšie. Nuž, niečo na tom bude.

Istý optimista išiel ne motorke. Prišiel úsek, kde sa opravovala cesta, a samozrejme bola znížená rýchlosť, pričom úsek bol predelený semaforom, ktorý riadil dopravu v jednom pruhu. Pred semaforom bol zákaz predbiehania, tridsiatka a poslušne čakajúca kolóna áut na zelenú. Motorkára to netrápilo, veselo predbehol kolónu a pokojne vošiel do zúženej cesty, napriek tomu, že svietila na semafore červená. Vznikla zaujímavá situácia, pretože oproti išiel autobus a dva kamióny, a samozrejme všetci ostali stáť. Z motorkára sa valil prúd nadávok, ktorí ukončili náhodne v blízkosti stojaci policajti – odobratím vodičáku, udelením mastnej pokuty a  nakoniec aj pridelením služobných pút, keďže sa motorkár prestal ovládať.

Ináč, to je súčasná móda u motorkárov, že pre nich väčšina pravidiel akosi neplatí. Podobne, ako pre poľských vodičov kamiónov, ktorým pravidlá hovoria niečo len doma a v iných krajinách, ako Slovensko. Pretože tam sa s nimi nehrajú, a dokážu im nielen odobrať oprávnenia a zabaviť náklad, ale aj pokojne ich uväzniť.

Raz sme sedeli v Červenej karte, popíjali kofolu a sledovali chlapov, ako hrajú karty. Socializmus bol už v prachu, a zrejme aj pud sebazáchovy, pretože jeden prehral nielen všetko, čo mal pri sebe, ale nakoniec bol ochotný hrať aj o vlastnú ženu. Vždy som hovoril, že alkohol robí zázraky, a niektorým ľuďom dokonca aj otvorí oči, len škoda, že tak – neskoro. Jeho ženu by si nikto nevzal, ani keby za to zaplatil. Bol to presne ten typ partnerky, ktorú by v prípade straty hľadal len – sadomasochista. Večne nespokojná, večne zlostná, odmietala deti, neustále pýtala peniaze … naozaj nočná mora.

Ehm … prečo sa krčma volala Červená karta ?  Nuž, ak tam niekoho čapli počas pracovnej doby, dostal obvykle červenú v kolonke prémie … a ak niekoho čapli pred Červenou kartou ujovia z prvého ročníka druhého stupňa základnej školy, mala zase smolu jeho peňaženka, a neraz aj vodičák.

Výplatný deň … no niekedy to bola aj fraška. Namiesto výplaty ste dostali lístoček so sumou, ktorú máte zo zákohy vrátiť. Obvykle vtedy, ak nebol materiál … do práce ste prísť museli, nemali ste do čoho ruky strčiť, atraktívnych kolegýň bolo tiež ako šafranu, ale byť ste tam – museli. A keďže ste nemali vyrobené … našťastie, túto situáciu som zažil len raz. Hoci, malo to niekedy aj svetlé stránky … kamarát strčil na chodbe do neznámej kolegyne, a čoskoro to bude štvrťstoročie, čo sú manželia.

Raz prišiel riaditeľ, vraj budú športové dni. Či budeme hrať za podnik futbal … kolega sa opýtal, kto bude robiť loptu. Ako kto, predsa Adidas, nie ? Jáj, tak to on nejde, lebo keby ešte tak robil loptu riaditeľ, to by si aj s chuti kopol. Nuž, to by s chuťou kopali aj iní, nielen on … to je pravda. Najviac asi tí, čo dostávali krátenie odmien, lebo odmietali robiť rôzne druhy budovateľských násteniek, a neskôr im rovnaký človek nadával do neznabohov, lebo nechodili – do kostola.

Niet väčšej zábavy, než bola kedysi podniková stanovačka. Zišli sme sa dvadsiati-tridsiati blázni, s bicyklami a stanmi, a išlo sa. Obvykle do Tatier, alebo Slovenského raja. Našli sme si peknú lúku pod horou, rozložili stany a zábava mohla začať. A zlepšili sa nielen vzťahy medzi kolegami … takéto akcie dokonca prospievali aj demografickému vývoju, pretože sa pravidelne stávalo, že niektoré účastníčky sa už nevracali … sami. Pravdou je, že bývalý kolega mal isté pochybnosti o otcovstve, keďže synček mal také zvláštne, šikmejšie rezané oči … ale nakoniec konštatoval, že genetika je veda …

Škoda len, že dnes sa už podobné akcie akosi nekonajú. Nie, nie … záujemcov by bolo dosť, ale v tejto krajine je toľko príkazov a zákazov, že romantika sa už prakticky úplne vytratila. Nehovoriac o tom, že medvede sú chránené viac, než ľudia … a nielen medvede.

No … doba je naozaj iná, a aj ľudia … hoci niektorí, priznám sa, že mám pocit, akoby podstupovali evolúciu opačným smerom … menia sa z človeka na opicu, ktorej stačí – banán. Horšie je, že tento jav človek nepozoruje pod parou, ale skôr – za triezva.