O Slovensku

Najprv sa na nejaký čas vytratil príspevok, a včera nad ránom sa od iného príspevku stratila kompletná diskusia. Náhoda ? Určite nie, pretože oba články sa týkajú témy, ktorá trápi túto spoločnosť už dlhé desaťročia. Zdá sa však, že z cudzieho krv netečie, a pravda sa nenosí – ak je nepríjemná.

Zhrnuté a podčiarknuté – padli sme tak hlboko, že akékoľvek vyjadrenie k menšinovým témam je nebezpečné. Dopracovali sme sa k jednoduchému postoju, ktorý je viditeľný skoro vo všetkých médiách – očakáva sa, že budeme platiť … a čušať, prípadne sa vyjadrovať vtedy, keď nám to dovolia. Nič nové pod slnkom – v SME sa prispievatelia lustrujú už dávno, v Pravde sú síce neobmedzené debaty, ale príspevky sa občas stratia. V iných denníkoch to nie je o nič lepšie. A netýka sa to len Slovenska – je to celosvetový trend. 

Slobodu názoru podľa predstáv politikov som mal možnosť vidieť počas jedného zasadanie G8, ktoré bolo sprevádzané mohutnými protestami proti globalizácii. Nikoho nezaujímal názor nespokojných daňových poplatníkov – podľa vyjadrení politikov to boli extrémisti, podľa médií vagabundi, ktorí spôsobili rôzne škody. Priama účasť v mieste protestov však ukázala niečo úplne iné – represívne zložky napadli pokojnú demonštráciu, začali biť účastníkov hlava-nehlava, čoho následkom boli spomínané výtržnosti. A udalosti skončili tradičným spôsobom, ktorý je skôr symbolom diktatúry, než demokracie – kto prišiel do cesty, bol zadržaný a predvedený na políciu. Niektorí skončili v nemocniciach, iní zaplatili pokuty … najlepšie však bolo to, že prešetrovanie zásahu polície nebolo možné, lebo videozáznam zásahu nebol urobený, a verejné kamery v okolí „nevysvetliteľne“ zlyhali.

Za krátky čas, čo prispievam na rôznych diskusných fórach, som dostal množstvo samolepiek – ak sa vyjadrím k Rómom .. som rasista, ak k homosexuálom … som homofób, ak ku vláde … som anarchista, ak ku Izraelu … som antisemita …. a tak by som mohol pokračovať. Mnohí požadujú peniaze, iní očakávajú toleranciu … ale mne nepriznávajú ani právo na vlastný názor. Či skôr právo na jeho prezentáciu. Nestaraj sa, daj peniaze a čuš … zaujímavá filozofia.

Čušať nebudem … ale prichádzam k názoru, že rešpekt od týchto ľudí sa nedá získať toleranciou. Pokladajú to za slabosť, a vždy aj patrične zneužijú. Takže sa budem musieť zamyslieť nad tým, ako ďalej …

Sloboda a právo … pre vyvolených …