O Slovensku

Prečítal som si reakcie politikov v rôznych médiách na posledné udalosti (nielen) vo Francúzsku. Všade sa hovorí o extrémizme, terorizme, rôznych formách nacionalizmu, hrozbe islamu … ale nikde sa nehovorí – pravda. Asi preto, že je nebezpečná.

Počas povstania volali našich dedov a pradedov teroristami, lebo bránili svoju otčinu proti hydre fašizmu, a všetkého, čo s tým súviselo. Niektorí to poznajú z rozprávania, iní to zažili (hoci už dnes ich žije sotva hŕstka), iní skúšajú deformovať dejiny spisovaním rôznych novodobých odhalení … ale, ak sa pozorne pozriete na vtedajšie udalosti, a udalosti, ktoré dnes otriasajú svetom – nájdete veľa spoločných znakov. A skúste sa zamyslieť, prečo je to tak …

Ako je známe, povstanie bolo po niekoľkých týždňoch potlačené, a účastníci dostávali pokyny, aby prešli na partizánske formy boja, keďže otvorená konfrontácia neprichádzala do úvahy – predovšetkým vzhľadom na značný nepomer síl v neprospech povstalcov, nehovoriac o ich výzbroji. Prechod na partizánsku formu boja znamenal odpor voči fašistom vo forme rôznych prepadov, ničenia strategických bodov, a podobne. V ničom sa však nelíšil od toho, čomu čelí dnes prakticky celá Európa a mali by sme si položiť základnú otázku – prečo tomu starý kontinent čelí ?

Skúste sa zamyslieť … ako sa asi cítia dnes obyvatelia (nielen) Blízkeho východu, ktorí sa ocitli vo víre občianskych konfliktov, hoci ešte pred pár rokmi žili pokojným životom. Skúste sa zamyslieť, ako sa roky cítia Palestínčania … alebo Afganci, ktorých krajina sa viac podobá niečomu z amerických katastrofických filmov, než prostrediu pre život národa … skúste sa zamyslieť, ako sa cítia pozostalí po obetiach útokov bezpilotných lietadiel, ktorí zomreli len prerto, lebo niekto chcel odstrániť svojho oponenta a tak pokojne konal v zmysle hesla – kde sa rúbe les, lietajú aj triesky.

Nenávidia nás … pre našu nenásytnosť, netoleranciu voči ich spôsobu života, či pohŕdanie ich náboženským presvedčením. Nenávidia nás, lebo im vnucujeme to, o čo nestoja – náš spôsob života, kde sú jedinými hodnotami peniaze a spoločenské postavenie. Nenávidia nás, lebo denne musia spomínať na tých, ktorí zomreli, hoci sa ničím neprevinili. Nenávidia nás, lebo sú bezmocní …  a tak volia dnes to, čo kedysi volili naši dedovia a pradedovia. Mstia sa nám rovnakou formou boja, prenášajú svoje utrpenie medzi nás … pretože na otvorený konflikt nemajú sily, ani vybavenie. Kto za to môže ? A čo je skutočne v pozadí za slovami nemeckej kancelárky, ktorá ešte nedávno hovorila, že Nemecko prijme všetkých imigrantov, ktorí prídu na jeho územie ? Bola naivná, alebo …..

… alebo sa niekto bojí následkov toho, čo spôsobil (a zďaleka nielen na Blízkom východe), a keďže sa verejná mienka pomaly, ale iste obracia proti absurdným plánom európskej mocenskej centrály, skúša otočiť kormidlo dejín naspäť – bez ohľadu na cenu ?

Nemci sú presvedčení, že starý kontinent živia … južná časť Európy sa prepadá do chudoby a problémov, o akých nikdy ani nesnívala, a to dokonca ani v časoch rôznych diktatúr (Španielsko, Portugalsko, Grécko), či štátu duseného v smrtiacom zovretí mafie (Taliansko). Stredná a východná Európa bola vykradnutá (domácimi či zahraničnými “ elitami „), o raste životnej úrovne môže len snívať, lebo jediný rast sa prejavuje – zadĺžením obyvateľstva. Naopak, čoraz viac sa ľudia dostávajú na hranicu biedy. (Ani za čias normalizácie som nezažil, aby napríklad jeden lekár pracoval súčasne v ambulancii, na oddelení a dokonca aj na urgentnom príjme)

Národy otvorene prejavujú nespokojnosť, a hoci to zatiaľ neprerastá do násilností alebo povstaní, napätie na starom kontinente rastie. Niektorým krajinám hrozí rozpad, iné balancujú na hrane krachu. Niekde sa snažia regióny o samostatnosť (Taliansko, Španielsko), inde sa opakuje folklór v podobe rodinných nákupov v hypermarketoch – za vatikánsku menu … napríklad v Portugalsku, alebo aj Grécku. To vojde množstvo ľudí (najmä mladých mužov) do obchodu, naberú si všetko, čo potrebujú a jednoducho – odídu … bez platenia.

Rastie počet príslušníkov represívnych zložiek, prijímajú sa tvrdé zákony, zavádzajú (údajné) bezpečnostné opatrenia (čipy v dokladoch, kamery v uliciach), pribúdajú pokusy o neobmedzené a zákonné monitorovanie elektronickej komunikácie. Potichu sa testujú technológie, ktoré by všetko (v mene zjednodušenia) integrovali do jediného identifikačného nástroja, ktorý by musel mať človek trvale pri sebe … niečo ako osobný čip … kde by asi bol ?

A tak mi vŕta hlavou, áno v tento deň, ktorý vlastne pre väčšinu ľudí už dávno sviatkom nie je … o čo tu naozaj ide ? Nie sú tie konfilkty, tie reči o solidarite a humánnosti, tie krvavé akcie, spôsobené rôznymi (údajnými) fanatikmi … nie sú to vlastne len nástroje, ako dosiahnuť cieľ – zjednotiť kontinent, potlačiť národnú identitu ľudí, zotročiť ich a dostať pod jedinú vládu … jeden pseudointelektuál a údajná celebrita, autor niekoľkých zlátanín, nevhodných ani na zakúrenie v krbe povedal, že sme vo – vojne … no, zaslúžil by si pár nerátaných, pretože práve on tlieskal všetkému, čo voňalo násilím – ak to išlo zo správnej strany, a naopak odsudzoval všetko, čo voňalo násilím, ak si to nebodaj dovolil niekto, kto nechcel byť okrádaný, opľúvaný či neustále vydieraný …

Keď chceli okradnúť Slovensko v podvode s názvom euroval, neváhali položiť aj vládu … keď chceli okrádať krajiny o nerastné bohatstvo, neváhali vyvolať ani občianske vojny … ono je veľmi ľahké odsúdiť človeka, ktorý sa so šialeným výkrikom na perách odpáli niekde na verejnom mieste a zabije desiatky ľudí, ale zamyslel sa už niekto nad inou otázkou … nad tým, že kedysi sa úplne rovnako chovali naši dedovia a pradedovia, keď sa nevedeli inak brániť proti zvoli mocných a bohatých ?

Dokážete ísť na ich hroby a povedať na základe pohľadu dnešnou optikou – dedo či pradedo, veď ty si vlastne terorista ? Nechutný zločinec, pretože sa bojoval v mene nacionalizmu, aby si dosiahol slobodu vlastného národa … že si vlastne šovinista, lebo si hovoril – naše si nedáme a cudzie nechceme ? Pretože presne tieto slová používajú tí, ktorí spôsobili množstvo konfliktov, obetí a hádžu nimi po tých, ktorí stavajú svoj národ, svoju otčinu – nad všetko.

A vraj demokrati … no áno, pokiaľ im vyhoviete, tak sú demokrati …ak nie, potom beda … mnohí už zakladali ríše, nad ktorými nemalo slnko nikdy zapadnúť, ale vždy zlyhali … avšak, koľko národov v dôsledku týchto snov navždy zmizlo z povrchu zemského ?