O Slovensku

Stojím ráno pri okne a pozerám, ako to vyzerá na ulici. Padá sneh, ulica sa postupne stráca pod bielou pokrývkou. Cesta i chodník boli zamrznuté už niekoľko dní predtým, ale teraz to konečne dostáva ten správny šmrnc …

Tým skôr, že práve našej ulice sa moderná doba akosi nedotkla. Neprznia ju modré nálepky s hviezdičkami, ani rôzne moderné stavby, ktoré vlastne neslúžia nikomu … ako na sídlisku opodiaľ, kde stojí naozaj krásne ihrisko … oplotené a zamknuté. U nás pre deti ihrisko nepostavili vôbec, a to, ktoré tu kedysi bolo, je dnes parkovisko. Asi to bude tým, že na našej ulici nebývajú poslanci či iné “ osobnosti “ … je to ináč paradoxná situácia, keď sa tak nad tým zamýšľam – za moje peniaze, môj zamestnanec (teda poslanec) si najprv uspokojí svoje potreby a ak niečo ostane … tak sa ujde aj mne.

Hlavná cesta je úplne pokrytá snehom a začína sa obvyklá ranná zábava pri pohľade na šoférov, ktorí do nej omylom odbočili. Nevedia, že v našej ulici je hlavnou prioritou ochrana životného prostredia a pokoj obyvateľov, ktorí na nej žijú. Takže sa naše autá neohrozujú rôznymi druhmi posypu, či už je to soľ, alebo jemný štrk … a naše uši nie sú týrané hlukom prechádzajúcich pluhov. Ticho ako v krematóriu … ale tam nezaznievajú pravidelne nadávky, že niekto práve vyskúšal balet na ľade a doplnil výbavu svojho auta nadštandardným doplnkom – stĺpom na karosérii … nie, nešiel tak rýchlo, ale stĺp bol už unavený desaťročiami postávania na ulici za každého počasia, a tak na jeho pád by bolo možno stačilo aj kýchnutie – batoľaťa …

To chodci, to je iný karneval …  u nás platia také zvláštne pravidlá – najprv zaplatíme dane, ktoré poslúžia na výdavky, spojené s údržbou ciest a chodníkov v tých lokalitách, kde bývajú páni poslanci, mestskí úradníci a iné “ osobnosti “ mesta …

A potom si pekne očistíme vlastné chodníky svojpomocne, vlastným náradím a … ak by sme náhodou zabudli, tak nám to za poplatok pripomenie mestské rameno zákona, aby sme nabudúce – určite nezabudli. Aj prístupovú cestu pred bytové domy nám dovolili postaviť za vlastné peniaze … asi nám chceli ušetriť sklamanie z podávania rôznych žiadostí a ich opakovaného zamietnutia. Ešte šťastie, že sa stavala pred dvadsiatimi rokmi, vtedy bol predsa len materiál lacnejší. Vraj, do čoho človek investuje vlastné peniaze, to si aj viac váži. A tak nám doprajú väčšiu úctu k majetku aj tým, že aj smetné nádoby si musíme kupovať za svoje …

Nedávno nám mesto ponúklo, že ak si chceme opraviť cestu, z ktorej už roky zateká pod naše domy, tak nám pomôže – zapožičia nám za poplatok stroje, s ktorými si môžeme cestu opraviť. Hej, tie stroje, ktoré nakúpilo za naše dane a s ktorými sa opravujú cesty a chodníky v lepších štvrtiach … nie, nerobia to obyvatelia, ale pracovníci mestského podniku. Asi preto neostali peniaze na opravu našej cesty v mestskom rozpočte. Len mám obavy, že aj keby rozpočet mesta pretekal peniazmi, pre nás by aj tak nič nebolo možné …

Sanitka zastavuje na ceste … akási tetuška nezvládla balet na zľadovatelej ceste, a skončila na zemi. Dvíhajú ju, nakladajú na nosidlá a je zjavné, že ju čaká dlhšie liečenie … a určite nebude tejto zimy posledná. Tak to už chodí … ak je sneh a ľad, máme smolu, sú aj úrazy … cestu nikto neudržiava a tak to aj vyzerá.

Akosi mi to nedáva zmysel – údajne do našich verejných pokladníc tečú milióny a miliardy eur z rôznych európskych fondov, ale nie je ani euro na to, čo sme mali predtým, hoci sme mali len vlastné peniaze. V tých časoch sa našlo na údržbu, na výstavbu chodníkov a ciest, na ihriská … na smetné nádoby … a dnes nie sú peniaze na nič. Čím to asi bude ?

Čím to asi je, že hoci na dvore našej nemocnice stoja pravidelne štyri sanitky, musíme svojich príbuzných a priateľov voziť do vedľajšieho okresného mesta, na vlastných autách a na vlastné náklady, hoci dnes platíme neporovnateľne viac, ako kedysi ? Čím to je, že dnes naša nemocnica slúži len ako “ skládka “ ťažkých stavov, a prakticky nie je schopná naplniť niekdajší zmysel slova “ nemocnica “ ? Čím to je, že nikdy nie sú peniaze na naplnenie potrieb obyvateľstva a všetko zašlo už do takej absurdnosti, že si musíme stavať a udržiavať chodníky za vlastné peniaze, alebo nakupovať aj také maličkosti, ako smetné nádoby ? A ako je možné, že iným tieto služby poskytnú za verejné financie, ale nám nie ?

Kedysi som bol v jednom malom mestečku na východnom Slovensku. Keď ste vošli na jeho miniátúrne námestie, zastal vám dych. Krásne udržiavaný parčík, čisté lavičky, štrkom vysypané cestičky … ale absurdnosť tohoto pohľadu ste pochopili vo chvíli, keď ste zistili, koľko prostriedkov zhltne údržba tejto “ atrakcie „, hoci v najbližšom okolí boli cesty a chodníky preplnené výmoľmi, a v lete-zime vyzváňali na domoch obyvateľov zúrivé ramená mestského zákona, ktoré žiadali od ľudí, nie príliš vzdialených od storočnice života, aby si kosili trávniky a odhŕňali sneh … a pritom poslaneckej a funkcionárskej “ mládeži „, ktoré bývali o čosi ďalej, tieto služby poskytovalo mesto za peniaze všetkých obyvateľov … ako to nazvať ?

MAFIA

Prejdete po mestách, mestečkách či obciach a často vidíte, ako sa plytvá peniazmi na nekvalitne vykonané práce, ktoré obvykle vykonávajú rovnaké firmy a firmičky … nikoho to netrápi. Prečo ? Povedz mi, kto v tomto meste realizuje verejné zakázky a ja ti poviem, kto je pri moci … povedal raz kamarát. A nikdy sa nemýlil … prečo ?

MAFIA

Áno, v Taliansku tomu naozaj tak hovoria. Už v 90.rokoch vyšetrovali rôzne kauzy, ktoré akoby vypadli z oka tým našim, neskorším, slovenským. Vyvolené spoločnosti mali prístup k verejným financiám, pričom svoje zisky navyšovali odvádzaním nekvalitnej práce, ktorej výsledky často ohrozovali zdravie a životy obyvateľov. Používali lacný a nekvalitný materiál, nekvalifikovaných robotníkov … rôznymi švindľami navyšovali ceny zákaziek v dôsledku “ neočakávaného “ rastu nákladov. Vyhrávali výberové konania bez ohľadu na to, ako boli nastavené podmienky. Vyhrávali výberové konania aj vtedy, keď ich firmy boli z nich vylúčené … buď robili obštrukcie za pomoci zákonných možností a dostali situáciu do neúnosného stavu, alebo nastrčili nové a zdanlivo neznáme spoločnosti, ktoré predložili priam fantastické podmienky. Výsledok ? Napríklad na juhu Talianska postavili cestný most, ktorý dvakrát spadol bez toho, aby po ňom prešlo čo i len jediné auto … a po rokoch neúspešného hľadania riešenia musela miestna správa vypísať konanie na výber spoločnosti, ktorá most zbúra … kto vyhral ? Spoločnosť, ktorá tento most – postavila. Prečo ?

MAFIA

Práve preto aj na Slovensku máme dva druhy obyvateľstva, ktoré síce platia rovnaké dane, ale nemajú rovnaké práva … a tak len nostalgicky spomíname na časy, keď sme vyšli ráno pred dom, a cesta bola odhrnutá … deravý chodník opravovali ľudia z Technických služieb … a osvetlenie svietilo … nostalgicky spomíname na časy, keď sme mohli ísť na školské ihrisko, nikto nás nevyháňal a hlavne nikto tam nepotreboval akúsi modrú placku s hviezdičkami, alebo naivné deti na televíznej obrazovke, aby nám pripomenul – ako je vám fajn.