O Slovensku

Hlasy kuvikov tvrdia, že Slovensko je bytostne odkázané na zahraničných investorov, aby sa udržala zamestnanosť, prípadne klesala nezamestnanosť. Aká je však pravda ? Sme naozaj odkázaní na to, aby sme si kupovali pracovné miesta, a hrdlačili za desatinu mzdy, vyplácanej vo vyspelých krajinách ? Alebo sa skôr niekto cielene snaží, aby táto krajina ostala v područí rôznych špekulantov a podvodníkov ?

Základom bezpečnosti každej krajiny je potravinová sebestačnosť. Niekde som čítal, že dovážame približne 90% ročnej spotreby zemiakov, a celkovo v potravinách sa dovoz pohybuje na hranici 70 – 80%. Prvému údaju celkom verím, v prípade druhého sa desím toho, že by bol pravdivý. V jednom však súhlasím s kritikmi – na Slovensko sa zásluhou gumenných zákonov, ktoré schválili skorumpovaní analfabeti v Bruseli, vozí treťotriedny hnoj. A pokiaľ tu niečo zahraničné spoločnosti vyrábajú, tiež to býva nevalnej kvality, ak je to určené pre slovenský trh. (ak máte známeho šoféra v mäsokombináte, spýtajte sa ho, čo vezie. len sa nezľaknite, ak zistíte, že auto je plné párkov v prášku, vodou nadopovaných kureniec a podobne) 

Takže – pracovné miesta môžeme obnoviť (nie vytvoriť) v poľnohospodárstve a potravinárstve, kde sa dá navyše vhodným nastavením zákonov zaistiť aj dostatočný odbyt. Napríklad sprísnením kontrol, ktoré by prinútili dovozcov k dovozu vyššej kvality, čo by znamenalo aj vyššie ceny, ale zároveň aj možnosť uplatnenia domácich výrobkov.

Nevyužitý potenciál máme aj v cestovnom ruchu. Keďže neexistuje koordinačný orgán, ktorý by riadil  a kontroloval služby v tomto sektore, doplácame na to odlivom návštevníkov pre nekvalitu našich služieb. Napríklad v ubytovacích službách už podniká pomaly každý v Tatrách či Slovenskom raji, ale správanie ku klientom je na úrovni doby kamennej. Daj peniaze a neotravuj. Tak to funguje. Nehovoriac o okrádaní turistov rôznymi spôsobmi, v čom sú špecialistami najmä tatranskí poskytovatelia. Kilogram varenej kukurice by vás vyšiel na 20 €, porcia párkov (dve nožičky) vás vyjde na nejakých 2,20 – 2,80 € (a skúste ju prevážiť), pokiaľ si pýtate dvojitú porciu, zažil som „dodanie“ troch nožičiek … asi mám problém s matematikou, alebo očami. Len cena zodpovedala dvojitej porcii. A tak nám utekajú turisti na poľskú stranu, ktorá pred štvrťstoročím zívala počas sezóny prázdnotou, a dnes je preplnená. Je tu priestor ? Myslím, že je.

A poďme ďalej – roky si kladiem otázku, prečo na Kysuciach a Orave často vidím opravovať cesty Poliakov. Systém funguje tak, že sa vypíše súťaž o poskytovanie služieb. Nejakou podivnou hrou okolností ju skoro vždy vyhrá spoločnosť, v ktorej by ste nenašli ani lopatu na odhádzanie snehu, ale je „schopná“ opraviť cestu. Jej schopnosť spočíva v tom, že si najme druhú spoločnosť, ktorá má vykonať práce. Tá už má dve lopaty, ale stále nikoho, kto by vedel opraviť cestu – len má kontakty na niekoho, kto to robí. A tak urobí zmluvu s treťou spoločnosťou, ktorá práce vykoná. Keďže rozpočet na opravy je vopred definovaný, a prvé dve spoločnosti si robia zálusk na tretinu (minimálne) finančného balíka, na účely opravy zostáva len zbytok. A tak sa najme poľská spoločnosť, kúpi lacnejší materiál,občas obíde nejaký predpis (napríklad zriedi farba na vodorovné značenie) a výsledok ? Predražená a nekvalitná cesta. Navyše, často opravená po termíne, s množstvom dodatkov a mimoriadnych výdavkov. Je tu priestor ? Je.

Alebo odevný a obuvnícky priemysel. Množstvo ľudí si kupuje nekvalitné čínske výrobky, čo spôsobuje neraz aj zdravotné problémy a zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť. Pritom máme v tejto oblasti tradíciu i schopných a vzdelaných ľudí. Je tu priestor ? Je.

A tak by som mohol pokračovať. Máme (stále) množstvo ľudí, ktorý pracovali a pracujú (len v zahraničí) na vývoji v elektrotechnike, strojárenstve …treba im len dať priestor a budúcnosť. mnohí z nich odišli len preto, že sme pripustili likvidáciu podnikov, kde pracovali.

Nie sme odkázaní na milodary, a už vôbec nie na to, aby sme platili za ohlodané kosti. Len netreba počúvať kuvikov a pätolízačov, a riadiť sa zdravým rozumom.