O Slovensku

Neviem, ale silne pochybujem, že vo firme p.Sulíka fungovalo právo zamestnanca, teda vyberať si, s kým bude a s kým nebude pracovať. Nehovoriac o tom, že štát nie je súkromná firma (nielen) p.Sulíka

Bolo by potrebné, aby sme konečne zarazili dlhoročný nešvár politikov, teda ich oficiálne výroky v štýle – s kým sú a s kým nie sú ochotní spolupracovať. Poslanec, alebo to zhrňme – verejný funkcionár, je zamestnancom voliča/daňového poplatníka, dostáva mzdu z jeho daní a má pracovať v jeho najlepšom záujme. Čo na Slovensku už dávno neplatí, ba niektoré politické veličiny sú už tak bezočivé, že prostredníctvom médií odkazujú voličom – ak budete voliť toho a toho, nebudeme s ním pracovať.

Iste, chápem v čom spočíva príčina neochoty R.Sulíka na spoluprácu s R.Ficom. V neschopnosti poraziť svojho protivníka, a teda získať legitímne právo na určovanie pravidiel – kto a čo bude robiť. Sulík vie, že spolupracovať s Ficom môže len na úrovni podriadeného, keďže voľby vyhrať nevie, ba nevie získať ani takú podporu voličov, ktorá by mu umožnila tvoriť “ hru “ z druhého miesta.

O charaktere politiky a myslenia R.Sulíka svedčia najmä jeho vlastné slová – bude spolupracovať s kýmkoľvek, s výnimkou R.Fica. Teda aj s politikmi, ktorých ešte nedávno označoval rôznymi prívlastkami. Nečudo, že aj jeho potenciálni partneri mu po tohtoročných voľbách ukázali (svojím spôsobom) vystrčený prostredník.

Ale v zásade, víťazstvo vo voľbách nie je jediným spôsobom, ako získať právo na tvorbu pravidiel a hry. Sú aj iné spôsoby.

Napríklad si môže nespokojný a prieberčivý politik kúpiť ostrov. Najlacnejšie sa pohybujú okolo troch-štyroch miliónov dolárov, čo nie je tak hrozná suma. Potom sa môže majiteľ vyhlásiť kráľom, alebo Alí pašom, nemusí tolerovať takú zvrátenosť, akou sú parlamentné voľby, ani také bezočivosti voličov, ako je hlasovanie za iného kandidáta. Nemusí s nikým spolupracovať, môže svoju vôľu nariadiť, chce to len jediné – pracovať. Uff, to som asi trochu prehnal, nie ?

Ale Slovensko, presnejšie Slovenská republika – patria slovenskému národu, bez ohľadu na jeho pôvod a príslušnosť … Pokiaľ si niekto osobuje právo na uplatnenie veta, nech to robí na svojom majetku, a nelezie do volieb. Tie sú pre iných ľudí – našich ľudí, nie však v zmysle, ktorý si predstavuje naša súčasná politická reprezentácia.

Ináč, napadlo má, čo by sa stalo, ak by sme sa jedného rána prebudili v krajine, a nebola by tu tá, údajná “ elita “ národa. Nič, akurát by sme sa prebudili – okradnutí. Ale v zásade by sme mohli i napriek tomu – oslavovať.