O Slovensku

A ukazuje sa, že výsledky tohtoročných volieb boli dobré minimálne na to, aby odhalili skutočný postoj politických strán voči voličom. Čo platí pre všetky súčasné parlamentné strany, a malo by nás to prinútiť nielen k zamysleniu, ale aj zmene postoja voči ľuďom, ktorí chcú riadiť tento štát.

Skúsme začať myšlienkou – nechceme pokračovanie pravicových socialistov (inak by som nevedel definovať gulášovú politiku SMER-u) pri riadení Slovenska – ako to teda zmeniť ? Predovšetkým – oponenti súčasnej vlády nie sú, a nemôžu byť zmenou. Žiadnou a už vôbec nie k lepšiemu.

Väčšina z “ opozičníkov “ verejne vytresne čokoľvek, dokonca si už ani nerobí starosti s tým, že si hocikto môže prečítať príslušný zákon a napríklad odhaliť, ako autori rôznych výrokov klamú. Naposledy sa poslanec SaS Viskupič vyjadril, že

„Pošta nemá právo pýtať si posúdenie od ministerstva predtým, ako bude tlačovinu distribuovať,“

Je smutné, že niekto môže vykonávať mandát poslanca, a vypustiť z úst podobný nezmysel. Ale je to len dokonalou ilustráciou doby, v ktorej žijeme. Dnes si proste poslanci myslia, že naozaj komunikujú s ovcami, ktoré zrejme nevedia čítať ani písať, a teda uveria akémukoľvek nezmyslu, ktorý sa objaví v médiách.

V zmysle zákona č.324/2011 Z.z. o poštovom styku (§ 32 ods.3 pís.C/2) z vybrania a distribúcie sú vylúčené poštové zásielky, ktorých úprava alebo viditeľný obsah sú urážlivé alebo hanlivé

V prípade Slovenskej pošty je nadriadeným orgánom ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré zastupuje záujmy akcionára – Slovenskej republiky. Je teda nepochybné, že ak dôjde k pochybnostiam o poskytnutí služby, obracia sa zástupca poskytovateľa na svoj nadriadený orgán a konzultuje s ním budúci postup. Predchádza tým alternatíve, že by došlo k zásahu do práv tretej osoby (napríklad dotknutej obsahom distribuovanej zásielky) a následkom v podobe prípadnej súdnej žaloby, náhrady škody – ktorá by samozrejme bola uspokojená z verejných financií. Teda prostriedkov daňového poplatníka.

Keďže predmetné ministerstvo riadi nominant vládnej koalície, je pochopiteľné správanie opozície. Mediálne využíva priestor a hovorí o dohode medzi ministerstvom a poštou, o akomsi komplote proti opozícii, ktorý má jediný cieľ – zabrániť distribúcii pamfletu z dielne I.Matoviča a spol. Prečo som opakovane použil slovo pamflet ? Mám na to viacero dôvodov – predovšetkým očakávam zo strany politika, teda zástupcu voliča – za úplne samozrejmé, že za zlodeja či podvodníka označí len človeka, ktorého vinu konštatoval príslušný súd, v riadnom súdnom konaní. Prebiehajúce vyšetrovanie akejkoľvek osoby nie je dôkazom viny – je to len fakt, potvrdzujúci konanie príslušného orgánu, ktoré môže skončiť podaním obžaloby, odsúdením, ale rovnako aj zastavením konania, zamietnutím obžaloby, či vynesením odsudzujúceho rozsudku. Skúsme si predstaviť situáciu, že prebiehajúce konanie skončí inak, než požaduje opozícia (pretože jej správanie jasne dokazuje, že žiadnu pravdu nehľadá, ale len spolu so svojimi mediálnymi lokajmi organizuje frašku, nehodnú postavenia poslanca)

V diskusii k inému blogu som čítal zaujímavý názor – v inej krajine by minister odstúpil už pri zverejnení podozrení.

Hej, demokracia je známa svojím pokryteckým chápaním práva a spravodlivosti. Na to by sme našli množstvo príkladov – ale skúsme sa pozrieť na tieto veci aj z inej strany – majú právo na podobné požiadavky ľudia, ktorí na druhej strane pokojne akceptujú, že poslancom je bývalý minister obrany Galko, ktorý musel odísť z vlády I.Radičovej pre škandál s odpočúvaním ? Alebo v tomto prípade už platí to, čo inde neuznávajú – prezumpcia neviny ? Alebo sa pozrime na pravidelné výmeny úradníkov na rôznych postoch verejnej či štátnej správy, kde vôbec nezáleží na odbornosti, ale len na straníckej knižke a jej farbe.

_______________________

Skúsme opustiť túto tému, a prejsť k inej – napríklad úlohe, ktorú v parlamente zohrávajú poslanci strán B.Kollára a M.Kotlebu. Priznám sa, akosi mi uniká podstata ich účasti v parlamente, ak teda nerátam isté nezhody medzi poslancami B.Kollára, tak mám pocit, že táto skupina poslancov je národu a štátu prospešná asi rovnako, ako hladnému príbor vedľa prázdneho taniera. Z týchto dvoch strán mám jediný pocit – cieľom bola parlamentná stolička, nič viac.

_______________________

V každom prípade som zástupcom opozície vďačný, pretože ich správanie ma chráni pred fatálnym omylom – vyjadrením dôvery vo voľbách pre ich záujmové spolky. Rovnako chápem ich pobúrenie zo snahy predsedu SNS A.Danka o zavedenie pravidiel v parlamente. Korunou všetkého je ich “ pobúrenie “ okolo komunikácie predsedu parlamentu s poslankyňou L.Ďuriš-Nicholsonovou. To už naozaj nepotrebuje žiadny komentár …