O Slovensku

Prioritou myšlienky výstavby diaľnic ( od roku 1993) na Slovensku bolo prepojenie západu s východom v najkratšom možnom čase, s použitím primeraných finančných prostriedkov. Máme rok 2016, západ s východom nie je stále prepojený a financie, ktoré boli vyplatené za výstavbu doterajších úsekov, už dávno nie sú primerané. Prečo ?

Pretože výstavba prepojenia Bratislavy a Košíc nebola realizovaná v najlepšom záujme obyvateľov Slovenska, ale skoro výhradne v záujme rôznych lobistických skupín, či najvyššie postavených politikov, ktorí napríklad chceli cestovať do Trenčianskych Teplíc po diaľnici, a nie cestami I.triedy. Od začiatku sa vedelo, že južná trasa bude sprevádzaná výstavbou jediného tunela – Soroška. Naopak sa vedelo, že v prípade severného variantu môžu byť ohrozené významné vodné zdroje, zdroje podzemnej vody, bude potrebná výstavba niekoľkých tunelov, terén je členitý a niektoré riešenia mimoriadne technicky náročné – napríklad Branisko, alebo aj úseky pri Ružomberku, či Žiline. Pôvodné odhady hovorili, že rozdiel vo výstavbe z hľadiska dokončenia prepojenia Bratislavy a Košíc by bol maximálne desať rokov, no rozdiel v nákladoch na výstavbu bol výrazný. Prvé predpovede optimistov hovorili, že najneskôr v roku 2010 bude všetko funkčné.

Máme rok 2016, zďaleka nie sme pri cieli, problémy pribúdajú a hoci sa oficiálne tvrdí, že termínom dokončenia by mal byť rok 2020, sotva niekto tomu verí. No hoci diaľnica nie je ešte hotová, niektoré úspechy sme predsa dosiahli.

Napríklad vytvorenie hladových dolín na juhu Slovenska, presnejšie banskobystrického kraja, stred Slovenska (mám na mysli Horehronie) sa vrátil do 30.rokov minulého storočia, akurát technika je modernejšia. O nič lepšia situácia nie je ani na Spiši, alebo skôr by sme to mohli definovať – na trase medzi Spišskou Novou Vsou, Krompachmi a Košicami – Prešovom. Kto ten región pozná, veľmi dobre vie, o čom hovorím. Pribúdajú doliny, ktoré sa doslova vyľudňujú, a všadeprítomná chudoba by sa dala predávať na tony. Čo v týchto regiónoch fungovalo, dnes už neexistuje a nové sa nič nečrtá. A pozor – nevadilo by, že regiónov sa diaľnice nedotknú, ako to s obľubou prekrúcajú politické špičky. Vadí to, že desaťročia sa do infraštruktúry v týchto regiónoch, najmä cestnej siete, neinvestovalo skoro nič – ak teda nerátame plátanie nebezpečným asfaltovým štrkom, ktorý narobí viac škôd, než osohu. Systémovo sa posledné nové cestné “ koberce “ kládli pred rokom 1989 ! Nehovoriac o tom, že podobne to vyzerá s cestnou sieťou aj v iných častiach Slovenska – stačí spomenúť okresy Krupina, Banská Štiavnica, alebo Revúca, Rožňava, Rimavská Sobota. Obyvatelia spomínaných regiónov majú rovnaké povinnosti, ako ktokoľvek na Slovensku, ale robí sa pre nich minimum, alebo skoro úplne nič.

Južný variant diaľnice bol technicky menej náročný, nehovoriac o rozsahu financií a času, ktoré by boli potrebné na jeho vybudovanie. Mohol zároveň priniesť úľavu preťaženým úsekom, ktoré slúžia na transfer medzi Maďarskom a Poľskom, najmä v súvislosti s nákladnou dopravou. Mohli sa ušetriť financie a vybudovať prepojenie Banskej Bystrice a Ružomberka cez Hiadeľské sedlo, prípadne žiarsky variant cez Kremnicu. A dnes sa už mohlo pracovať na úsekoch, ktoré roky spôsobujú problémy – teda okolie Ružomberka, Strečna, a iných častí. Tunel Branisko sa zapíše do análov ako najväčší cestný “ tunel “ na ekonomike Slovenska – za jednu, obojsmernú rúru sme zaplatili toľko, že inde by možno postavili za to dva rovnocenné tunely.

A treba spomenúť aj iné dopady “ výhodného “ severného variantu na ostatné časti Slovenska

Zásluhou nedostatku financií, ktoré rozkradli politickí nominanti a verchuška za ich chrbtom, úplne zanikla osobná železničná preprava na medzinárodnom úseku Zvolen – Šahy. Oficiálne z dôvodov nerentability, reálne pre nedostatok financií na výstavbu diaľnic, čo spôsobilo krátenie štátnych príspevkov na služby v iných regiónoch. Rovnako sa dnes nedostanete zo Zvolena do Žiliny cez Kremnicu, teda bez toho, aby ste prestupovali.  Dnes nefunguje ani priame prepojenie na trase Zvolen – Banská Bystrica – Žilina, ktoré fungovalo desiatky rokov. Aj tu musíte prestupovať. Spojenie Šahy – Žilina, ktoré v rámci medzinárodného spojenia Polonia premávalo raz denne, tiež neexistuje a dnes musíte v prípade odchodu zo Šiah prestupovať niekoľkokrát. Ľudia, ktorí kedysi nemali problém cestovať zo Šiah za prácou do Banskej Štiavnice, sedia dnes doma – bez práce. Dnes by sa nedostali včas do práce v Banskej Štiavnici ani vtedy, ak by vyrazili z domova – o polnoci !

Keďže severný variant je požieračom financií, uberá sa všade – napríklad Banská Štiavnica už nemá nemocnicu, kde bolo roky najlepšie pôrodnícke oddelenie na Slovensku. V Krupine roky bojujú o udržanie nemocnice, no aj tak za väčšinou služieb už musia cestovať do Zvolena. A tak by som mohol pokračovať …

Výstavba prepojenia Bratislava – Košice v rámci severného variantu nie je ničím iným, ako okrádaním slovenského národa a zlatou sliepkou oligarchov, bez ohľadu na to, kto vládne.

Zlé jazyky dokonca hovoria, že ak by sa bol realizoval južný variant a boli k dispozícii financie, ktoré sa už použili na výstavbu nedokončeného severného variantu, tak by bolo ukončené nielen prepojenie Bratislavy a Košíc, ale boli by v prevádzke aj úseky Bratislava – Žilina, Ružomberok – Poprad, či Levoča – Prešov. Zámerne som napísal “ zlé jazyky “ pretože títo ľudia kedysi upozorňovali na množstvo nevýhod severného variantu, argumentovali číslami, a dočkali sa jediného – výpovede.

Nehovoriac o tom, že kvalita našich ciest I., II., a III. triedy sa dnes pomaly a iste približuje k neslávne známym krajinám ako Rumunsko. Obyvatelia mnohých obcí sa stali nedobrovoľnými sponzormi autoservisov a predajcov pohonných látok. Prečo ? Z niektorých obcí je nebezpečné vyjsť rýchlejšie, než tridsiatkou a aj tak auto neuchránite pred poškodením. O spotrebe – škoda hovoriť. Viete si predstaviť, že cestujete do práce autom necelých dvadsať kilometrov a trvá vám to vyše hodiny ?

O týchto a mnohých iných negatívach výstavby severného variantu diaľnice Bratislava – Košice sa však mlčí. Musí sa mlčať, aby sa neodhalilo, kto a ako profitoval z tejto zlodejiny … nespomínajúc absurdné výberové konania, kde súťažia firmy bez ľudí, strojového vybavenia a potrebného zázemia, čo neskôr končí obvykle krachmi malých živnostníkov, ktorí práce vykonali, ale peniaze sa medzitým roztiekli medzi záujmovými skupinami. Tlieskať niekomu za prípravu a realizáciu severného variantu je presne rovnakou zvrátenosťou, akoby ste tlieskali katovi, že bezbolestne popravil – vaše dieťa.