O Slovensku

Poľsko-litovská únia bola na svoju dobu veľmi pokroková. Snem hlasoval o dôležitých záležitostiach krajiny, a pokiaľ nedošlo k absolútnej zhode, žiadny návrh neprešiel, vrátane voľby kráľa. Dobre čítate – voľby kráľa. No tento spôsob vládnutia bol zároveň príčinou jej neskoršieho rozpadu a zániku poľského štátu.

Podobne to vyzerá aj s inštitútom referenda. Myšlienka ľudového hlasovania v dôležitých otázkach je zaujímavá, ale v dôsledku (úmyselne) zle nastavených pravidiel sa míňa účinkom. Pretože ak sa nezúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov, výsledok hlasovania je neplatný. Prečo ? Však je to nezmysel.

Prečo by výsledok referenda nemohol byť platný, a to bez ohľadu na účasť voličov ? Každý má právo na rozhodnutie, či sa zúčastní alebo nie. Ale mal by aj niesť zodpovednosť za to, ak sa nezúčastní – a samozrejme niesť aj následky toho, že o jeho osude rozhodli tí, ktorí sa zúčastnili. Nie je žiadny rozumný dôvod, aby sa podobné pravidlo nezaviedlo, presnejšie sa nájde len jediná výnimka – záujmy politickej mafie, ktorá si úmyselne nastavila podmienky ľudového hlasovania tak, aby výsledky nemusela rešpektovať … a hlavne, aby výsledky zodpovedali jej predstavám a potrebám.

A skončili by aj pokrytecké kampane médií, pre ktoré je referendum najvyšším nástrojom demokracie len vtedy, keď jeho obsah a výsledky zodpovedajú požiadavkám ich vlastníkov …