O Slovensku

Nie je žiadnou výnimkou, ak niektoré deti zahlásia, že kravička je fialová … keďže aj Milka je fialová. Sú to však deti, takže by sme to mali brať s rezervou. Skôr by sme sa mali zamyslieť nad hlupákom, ktorý splodil šibnutú reklamu, úplne odtrhnutú od reality. Nemôžeme sa však diviť popleteným deťom, keď aj dospelí začínajú – pliesť dve na tri.

A tak nám pribudol nový úkaz – katolík s červenou knižkou, ktorý len náhodou utrúsil, že je ateistom – v jednej prihláške. Vraj to nemáme riešiť, nestojí to za zmienku … utrúsil niekde inde, podráždený novinármi, ktorí ho prichytili pri klamstve. Ktovie … ak ľudia zatierajú svoju minulosť slaboduchými výrokmi, pôsobia dojmom, že sa za niečo hanbia.

Bol som iskrička, pionier, i zväzák – aj keď to posledné viac na papieri, než reálne. Ale bol som a nehanbím sa za to, nemám na to žiadny dôvod. Otázkou je, prečo sa niekto hanbí za svoje členstvo v strane, či dokonca popiera aj fakty, zachytené na papieri. Rovnakou otázkou je, či si vôbec zaslúži, aby bol kandidátom na prezidenta. Nehovoriac o prípadnom zverení tejto funkcie.

Žiaľ v súčasnej dobe tvoria spoločenskú „elitu“ práve chameleóni. Ľudia, ktorí menia presvedčenie na počkanie a podľa vlastnej potreby. Šašovia, ktorí pre pobavenie skutočných pánov urobia čokoľvek – pokojne budú stáť na hlave a tvrdiť, že je to pohodlnejšia forma života. A nerobím si ilúzie o tom, čoho všetkého by boli pre získanie moci a postavenia schopní. Zrejme by dokázali aj zmeniť sexuálnu orientáciu.

Veru, dejú sa rôzne zázraky. Niekedy si hovorím, že volanie “ Máme holé ruce “ bolo omylom, a malo sa skôr ozývať “ Máme hole v ruce “ … dnes by bolo zrejme úplne inak.

V jednom som si však istý – ak budeme podporovať fialové kravy, červených katolíkov či spitých a zhulených disidentov, nedostaneme sa nikde.