O Slovensku

Niekomu trojčíslo niečo povie, inému nie … 17.novembra uplynie 688 rokov, čo Karol I. udelil Kremnici mestské privilégiá s právom razby mincí, čo dalo základ pre vznik známej Mincovne.

A možno by sme mali nechať mnohé (vraj) pálčivé otázky bokom, a mohli by sme sa zamyslieť nad tým, čo peniaze znamenajú v našom živote a prečo ho tak často deformujú … a prečo ešte stále nájdeme ľudí, pre ktorých znamenajú peniaze všetko – ale aj ľudí, pre ktorých peniaze neznamenajú nič, hoci sa denne boria s nedostatkom, ktorý o.i. súvisí aj s peniazmi.

Priznám sa, často mi vadia rôzne samolepky so symbolom EÚ a textom, ktorý upozorňuje, že daný výtvor bol realizovaný využitím fondov európskeho spolku. Akoby by niekto neustále potreboval podsúvať do nášho povedomia myšlienku, že sme doslova bytostne závislí na tom, čo vedie k umiestneniu tejto značky. Lenže tá značka vlastne veľa nehovorí – nehovorí napríklad o ľuďoch, ktorí tie peniaze poskytli (prostredníctvom daní a poplatkov), nehovorí nič ani o tom, kto sa vlastne na danom diele podieľal … len nám podsúva ideu – toto je to najdôležitejšie. Krivú ideu … pretože ak povýšime peniaze na základ našej spoločnosti, a prestaneme sa zaujímať o život samotný, už vlastne – nežijeme.

Ktosi povie – to sa ti ľahko kecia, keď peniaze máš …

Hm, celkom to tak nie je … zažil som chvíle, ktoré boli naozaj krušné a nehanbím sa ani za to, že bolo isté obdobie, kedy mi reálne hrozil život pod širákom. A často sa mi stane, že peniaze pochybia, niekedy aj znervózniem, ale vždy ma nakoniec akosi napadne – prežil si aj horšie, nepozeraj sa na to, čo nemáš, ale stavaj na tom – čo máš. Potom dokážem stráviť aj to, čo by možno v inej situácii pôsobilo naozaj tragicky. Akosi som rokmi pochopil, že peniaze nerobia človeka slobodným, ale je to práve naopak – uväznia ho. Niekoho vo večnej honbe za nimi, iného v posadnutosti ich leskom … dalšieho v neustálych obavách, či o peniaze nepríde. No a povedzte, ktorý väzeň môže úprimne povedať, že má z takého života radosť ?

V kremnickej mincovni som bol kedysi ako študent na exkurzii. Nemôžem poprieť, aj ja som so záujmom počúval a pozoroval, ako vznikajú tie malé a bezvýznamné pliešky, ktoré v životoch mnohých znamenajú tak veľa. Nikto si nemohol nič odniesť, ale predsa len niečo s nami odišlo – spomienka na ten, zdanlivo kúzelný svet cinkania mincí. Svet, ktorý pôsobí kúzelne len dovtedy, kým si naplno neuvedomíte, čoho všetkého sú ľudia schopní – pre peniaze.

Klamať, kradnúť, vraždiť … alebo aj otročiť od svitu do mrku … či neustále premýšľať, ako mať viac, ako ukázať tým ostatným svoje postavenie, možnosti … peniaze dokážu odhaliť v človeku jeho najhoršie stránky, ak sa nimi nechá ovládnuť …

Koľko je dosť, opýtal som sa raz kamaráta, keď sa zasníval nad myšlienkou, aké skvelé by bolo – mať možnosť vlastných peňazí. Neviem, ale mal by som všetko, odpovedal mi vtedy. Čo všetko, dobiedzal som do neho. No všetko, dom, chatu, auto, baby … ľudia by ma mali naozaj radi … naozaj veríš, že peniaze nosia lásku, nedal som mu pokoj. No, veď sa pozri sám – každý, kto má peniaze, má aj rešpekt … kdeže, kamarát môj, vysmial som ho – rešpekt majú možno jeho peniaze, obsah konta v banke či zlatá platobná karta, ale držiteľ peňazí (keďže peniaze mena nemajú) – ten má rešpekt len dovtedy, pokiaľ má peniaze. Pokiaľ ich nemá – potom sa naplno ukáže, na čom ten rešpekt a “ láska “ naozaj stoja. Ty si pesimista, odpovedal mi vtedy znechutene.

Dnes, keď je pravidelne odkázaný na kolieska vozíčka, vidí už svet trochu inak … ostali mu dvaja-traja kamaráti, žije opustený v prázdnom byte, z ktorého vyjde von na ulicu len vtedy, ak niektorý z tých ozajstných kamarátov má čas a pomôže mu z tretieho poschodia dolu. Žena ho opustila vo chvíli, keď potreboval opateru, a nepomohli mu ani peniaze, ktoré vtedy mal. Život mu dal facku, po ktorej ostali nezmazateľné stopy.

Kremnica ? Tam je predsa mincovňa … a čo je ešte v Kremnici ? Alebo jej okolí ? Neraz nasleduje zarazený pohľad, či bezmyšlienkovité prehŕňanie vo vlasoch … ukončené mlčaním.

Biela stopa, napadne tých starších … Šoférov napadne v týchto dňoch uzatvorená cesta cez Kremnické Bane, ktorá im komplikuje život. Len málokto sa zamyslí, že Kremnica znamená aj mesto, zasadené do krásnej prírody, kde sa dajú stráviť dlhé hodiny prechádzkami vo voľnej prírode … alebo poznávaním minulosti mesta. Málokoho napadne, že je tam mestský hrad, v ktorého areáli sa dá objaviť kde-čo zaujímavé. Napríklad neskorogotický kostol sv.Kataríny, či karner sv.Ondreja, malá hodinová veža, alebo banícka bašta … či mnoho iného. Podľa portálu geopark kremnica nájdete v Kremnici 116 kultúrnych a iných pamiatok, z ktorých jedna je národnou kultúrnou pamiatkou. A čo spája väčšina ľudí s Kremnicou ? Jediné … peniaze … presne to, čo má zo všetkého najmenšiu hodnotu.

17.november – Deň boja za slobodu a demokraciu … alebo aj pamätný deň pre mesto Kremnica. Máloktorý deň dokáže tak dokonale spojiť dve odlišné výročia, pričom pre mnohých sa spájajú len s jediným slovom – peniaze. V prvom prípade pre tých, ktorí sa 17.novembru pokrytecky klaňajú, pretože znamenal pre nich neobmedzený prístup k peniazom a moci … v druhom prípade pre tých, ktorým vlastne názov Kremnica neprinesie pred oči žiadny obraz, okrem obrazu – peňazí. Pretože pre mnohých nemá nič iné – cenu …

Snáď až v poslednej chvíli, keď už svieca dohorieva, napadne človeka … ešte by som chcel aspoň hodinu, deň, týždeň či mesiac … snáď až vtedy si uvedomí, ako sa naháňal za ničotou tak vytrvalo, až zabudol – žiť. Uspokojí ho myšlienka, že mal – peniaze ?