O Slovensku

Poviem otvorene, slovenským policajtom dnes nezávidím. Vyšetrovať rôzne podozrenia v situácii, keď im v mene vytĺkania politického prospechu hádžu polená pod nohy aj samotní poslanci, je naozaj veľmi ťažké … a často asi aj nemožné.

Keď už chce niekto hovoriť o volebnej korupcii, mojím názorom je, že za korupciu by sme mohli pokladať aj rozdávanie rôznych sľubov pred voľbami.  Pretože aj v tomto prípade chce niekto podporu výmenou za prísľub budúceho prospechu, čo sa asi veľmi nelíši od podozrení z obce Lomnička – však je jedno, či vám niekto strčí krabičku cigariet alebo sľúbi zvýšenie dôchodku – podľa môjho názoru je úplatok ako úplatok, len sa líši forma, pretože to druhé obvykle visí na zajačom chvoste, a majiteľa chvosta obvykle nikto nedobehne.

Asi každý by našiel nejaký dôvod, prečo nedôverovať polícii. Niekto kvôli pokute, iný pre pocit, že niečo nebolo vyšetrované tak, ako malo byť … a niekto len preto, že sú mu ľudia v uniforme akosi nesympatickí … to nám však nedáva právo, aby sme behali po svete a vykrikovali bez akýchkoľvek dôkazov – nerobia, to čo majú, lebo niekomu slúžia …  iste, všade sa nájde čierna ovca, ale to neznamená, že je čierne celé stádo. Nehovoriac o tom, že ak by policajti naozaj dôsledne vyhodnocovali všetky informácie, tak niektorí naši poslanci by mohli na polícii rovno prespávať a dookola vysvetľovať svoje tvrdenia, ktoré len občas podložia aj dôkazmi. To by bolo kriku o perzekúcii a prenasledovaní …

Práca policajta má svoje pravidlá … zbiera často len úlomky informácií a je ako hráč, ktorý skladá puzzle, ale na rozdiel od detí nikdy nevie, čo bude výsledkom skladačky a či ju vôbec zloží

Priznám sa, keď som sledoval poslednú tlačovku T.Gašpara, bolo mi chvíľami pri otázkach novinárov aj do smiechu. Vŕtalo mi v hlave, kto asi môže zamestnať žurnalistu, neschopného oboznámiť sa s tematikou, ku ktorej chce následne klásť otázky … nečudo, že potom splieta piate cez deviate, nemá prehľad o postavení osôb v rámci vyšetrovania, či rozdiele medzi osobami, ktoré sú v rámci zbierania informácií len “ vyťažené „, a osobami, ktoré sú priamymi účastníkmi samotného konania – či už v pozícii poškodeného, podozrivého, obvineného, svedka … konečným efektom je potom uplatňovanie primitívnej matematiky, ktorá možno pôsobí zaujímavo na divákov či poslucháčov, ale nemá nič spoločné s realitou.

Informácie z agentúry jedna babka povedala, sú v trestnom konaní dobré akurát na jedno – stratu času. Pretože o tom, či ku spáchaniu trestného činu došlo, nerozhodujú reči z ulice, ale dôkazy. Pričom je základnou povinnosťou policajta, aby aj zdanlivo nepriestrelné dôkazy opakovane preveril, podľa možnosti viacerými spôsobmi. Podobne je to aj so svedkami – ak svedok vypovedá dvakrát, a jeho výpovede sa líšia, ťažko na nich môže policajt zakladať vznesenie obvinenia, či dokonca veriť v úspech pred súdom. A treba si predstaviť aj následky, ak by bolo vznesené obvinenie, podaná obžaloba a následne dotknutá osoba oslobodená – pochybujem, že niektorý poslanec by sa hrnul, aby zaplatil prípadné odškodné z vlastného vrecka. Skôr by vrieskal niekde na námestí, koľko amatérov je medzi vyšetrovateľmi.

Nechajme policajtov pracovať a prestaňme robiť krovie ľuďom, ktorí si len potrebujú mastiť vlastné ego

Kto chce poznať situáciu v obciach, akou je napríklad aj spomínaná Lomnička, nech si urobí vlastný prieskum. Som presvedčený, že ak niektorých ľudí požiada, aby za cigaretu kričali – nech žije Lenin – tak to urobia. Ale ak príde niekto, kto bude žiadať, aby kričali – Lenin je zločinec – a tiež ponúkne cigaretu, vôbec im nebude vadiť, že predtým kričali niečo úplne iné. Budú kričať to, čo sa im vyplatí. Prečo ? Pretože chudoba cti netratí a zákon prežitia je najvyšším zákonom. Takže, ak niekto vytiahol sedem svedkov, ktorí hovorili o cigaretách za hlasy, nepochybujem, že tí istí ľudia by boli schopní neskôr za rovnakú cenu tvrdiť, že im niekto zaplatil, aby hovorili o úplatkoch … čert by sa v tom vyznal.

Ilustráciou, ako sa vyvolávajú negatívne emócie, môže byť aj článok, spojený s osobou R.Procházku. Spochybňuje jeho spôsobilosť na výkon funkcie sudcu v Luxemburgu, pretože jeho právna kancelária zastupovala v sporoch nebankovú spoločnosť

Povinnosťou právnika je zastupovať záujmy klienta v súlade so zákonom. Právnik žije z činnosti pre klientov, je to jeho obživa. Ak by sme mali posudzovať právnikov podľa toho, koho a kde zastupujú, tak by sme skončili pri tom, že povolanie právnika by asi zaniklo a každý by musel zastupovať seba – sám. Alebo by sme museli vylúčiť z verejného života všetkých, ktorí sa dostali do kontaktu so zlodejmi, podvodníkmi, vrahmi či skorumpovanými politikmi, a to nielen právnikov – ale možno aj príbuzných dotknutých osôb, priateľov, kolegov, známych či susedov. Všetci by boli nedôveryhodní, pretože sa dostali do kontaktu s pochybnými osobami … či subjektami.

Nebankové subjekty sú nepochybne rakovinou finančného systému. Súdiť však právnika za to, že vykonával svoje povolanie, je naozaj absurdné. Môžeme ho odsudzovať vtedy, ak pri výkone povolania porušil zákon – lenže, to už je o niečom inom. Rovnako sa treba zamyslieť aj nad niečím iným – nad ľuďmi, ktorí si požičiavali peniaze, hoci vedeli, že nebudú môcť splácať. Pretože tento postup sa nedá označiť za nešťastie, ale skôr za – nezodpovednosť.

Nepochybujem o tom, že R.Procházka urobil dobre, keď opustil aktívnu politiku. Na politika podľa môjho názoru nemá schopnosti … najmä preto, že neraz sa potkne o vlastný jazyk. Ale ako právnika by sme ho mali posudzovať podľa výsledkov, nie podľa politických záujmov, ktoré nepochybne stoja v pozadí niektorých, naozaj prízemných útokov na jeho osobu. Pričom tieto útoky vyvolávajú podozrenie, že v ich pozadí stoja ľudia, ktorým postup R.Procházku po tohtoročných voľbách narušil plány. Možno by sa mali pozrieť do zrkadla a úprimne priznať, že najväčšou prekážkou naplnenia vlastných ambícií boli – práve oni … vo vlastnej réžii.

Na záver … nemali by sme automaticky konzumovať to, čo pred nami niekto prežul. Mali by sme si tvoriť vlastné názory … nikto nespochybňuje, že korupcia existuje, ale všetko má svoje pravidlá. A opäť zopakujem – ak chceme byť dôslední v pohľade na korupciu, istou formou korupcie sú aj predvolebné sľuby … buďme ľudia a súďme na základe dôkazov a právoplatných rozhodnutí, nie na základe cynickej politickej propagandy.

Mimochodom, v krčme padla otázka – kto je vraj sprostejší, či ten – kto vraj dostal krabičku cigariet za svoj hlas, alebo ten – kto dal svoj hlas za holuba na streche ? V záujme zachovania duševnej rovnováhy si radšej neskúšam dať odpoveď na túto otázku …