O Slovensku

Pokrytectvo má mnoho foriem. Niektoré dokážu fascinovať. Napríklad posadnutosť odpratávaním psích exkrementov. Idete so svojím psíkom po ulici, a keď sa pristaví na svoju potrebu, mnoho očí zúrivo sleduje, či vytiahnete vrecúško a všetko odpracete. Pritom, ak sa nad tým zamyslíme, je to doslova k smiechu.

Pravda je totiž taká – ľuďom vadí, ak pes špiní na verejnom priestranstve, ale vôbec im nevadí, ak špina rozhoduje o ich životoch. Nazval som to špinou, hoci všetci vieme, ako sa to nazýva pravým slovom. Pokrytecky túžime po odstraňovaní svinstva z našich trávnikov, a zároveň sa pokojne prizeráme, ako nám (spoločenské) svinstvo vládne. Prečo ? Prečo sa nesnažíme upratovať aj v tejto oblasti ? Ak šliapneme do psieho výkalu, stačí si utrieť topánky a život ide ďalej. Lenže výkaly v zákonoch a verejnom živote sa nedajú odstrániť opláchnutím pod prúdom vody.

Je to taký symbol súčasnej doby. Nad zlodejom kukurice alebo bochníka chleba ohŕňame nosom, hoci nejeden kradne zo zúfalstva. Naopak, (bohatým a zabezpečeným) ľuďom pri moci pokojne tolerujeme kradnutie miliárd a obhajujeme sa infantilným konštatovaním – na ich mieste by nebol nikto iný. Keď to počujem, napadne mi myšlienka, či u autora výroku nenahradili výkaly – mozog.

Ak teda trváme na odstránení svinstva z našich životov, skúsme odstrániť to, čo nám najviac škodí.