O Slovensku

Pomaly niet dňa, aby sa niekde neobjavil článok, porovnávajúci situáciu pred rokom 1989 a po roku 1989 … a neustále upozorňujúci, ako nám je vlastne dobre. Neviem, no mne v detstve hovorili, že dobré sa samo chváli a zlému nepomôže ani prápor trubačov

Všetko bude zrejme o tom, v akom prostredí sa človek pohybuje.  Akú cieľovú skupinu ľudí si pre svoje prieskumy vyberie … môžem si vybrať tých, ktorí si minulosť nepamätajú, pretože ju nezažili … alebo tých, čo žijú v relatívne bezproblémových oblastiach – a výsledky budú určite iné, ako keď budem zbierať názory ľudí v hladových dolinách. Často sledujem rôzne prieskumy, a niekedy mi naozaj nejde do hlavy, kde a s kým sa vlastne robia. Niektoré výsledky sú naozaj úplne mimo reality.

Aj preto prieskumom a štatistikám veľmi neverím. Tým skôr, že sme doslova zaplavení propagandou, vykresľujúcou súčasnosť v jagavých farbách … akoby tieto hodnotenia písal farboslepý.

Včera som si so záujmom vypočul reláciu, kde bol okrem iného spomínaný aj M.Kotleba a jeho pôsobenie vo funkcii predsedu BBSK. Pripomenuli, že hoci to u iných kritizoval, sám sedí na dvoch stoličkách – majú pravdu. Pripomenuli, čo hovoril o štátnom príspevku za volebný výsledok – opäť majú pravdu. Spomenuli, že kraj síce investoval do opravy ciest, ale často sú práce vykonané nekvalitne a musia sa reklamovať – majú pravdu, ale zavádzajú. Zavádzajú, pretože to síce neznie dobre, ale pred Kotlebom sa na mnohé úseky ciest v regiónoch nenašli peniaze, a to ani na opravy havarijných stavov – stačí spomenúť niekdajší úsek cesty medzi Dudincami a hranicou s Maďarskom. Tam boli ešte nedávno jamy úhľadne poukladané vedľa seba, a k ráznejšiemu zásahu cestárov prišlo až tesne pred voľbami, v ktorých nakoniec uspel práve M.Kotleba. Skúsme sa opýtať obyvateľov dotknutých regiónov, čo si vyberú – politika s krásnymi rečami, ktorý pre nich neurobí nič, alebo politika s neprijateľnou názorovou platformou, ktorý pre nich urobí aspoň niečo ? Nebude ťažké nájsť odpoveď na túto otázku.

Rodinkárstvo … iste, nedá sa nič iné, než súhlasiť. Lenže práve tí, ktorí ho spomínajú, sami sa veľmi nelíšia. Nehovoriac o tom, čo má politik robiť, ak vie, že väčšina doterajších pracovníkov úradu, ktorý získal – mu bude hádzať polená pod nohy a všemožne brániť, aby niečo robil. Taká bola reálna situácia po voľbách v banskobystrickom kraji, keď nečakane uspel Kotleba. Môžeme sa diviť, akými ľuďmi sa obklopil ? Sotva … skôr by sme si mali položiť otázku, či nie je zločinom, ak niekto uprednostňuje stranícky záujem pred verejným záujmom.

Najviac voličov M.Kotlebu nie je v banskobystrickom kraji, presnejšie – nie sú tam jeho najvplyvnejší voliči. Tí v skutočnosti sedia v parlamente – mnohí už dlhé roky, či dokonca desaťročia. Ľudia, ktorí veľa nasľubovali, ale skoro nič nesplnili. Iste, majú dosť vplyvu, aby M.Kotleba a spol. dostali v rámci médií čo najmenej priestoru, a naopak najviac priestoru dostávali ich kritici. Krátkozraké … a veľmi, naozaj veľmi naivné. Pretože ak by im naozaj záležalo na osude Slovenska, dávali by týmto ľuďom primeraný priestor, aby sami svojimi vystúpeniami odhalili svoje myšlienky … a dali voličom jasne najavo, čomu a komu sa klaňajú.

Ideálnou ukážkou bol leták, ktorý sme dostali do schránky (napriek nápisu o nezáujme), a vypichnem z neho len jedno tvrdenie – na Slovensku sme vybudovali XXX pracovných miest ….(ešte nemáme predvolebnú kampaň, číslo z letáku treba vytiahnuť v pravej chvíli, aby všetci vedeli, kto a ako ich klame)… zaujalo ma tvrdenie “ na Slovensku „, pretože chvíľka bádania na internete potvrdila niečo iné – 91% nových pracovných miest vzniklo v bratislavskom a trnavskom kraji ! A na ostatných šesť krajov pripadol zbytok, teda 9% ! V spomínaných dvoch krajoch, kde vznikla väčšina nových pracovných miest, žije (približne) 1,2 milióna obyvateľov. V zostávajúcich šiestich krajoch, ktorým sa ušla sotva desatina nových pracovných miest, žije približne 3,2 milióna obyvateľov, čo je bezmála trojnásobok počtu ľudí v (šťastnejších) regiónoch. Nebude ťažké odhadnúť, kde sa asi odohráva väčšina prieskumov, ktoré tak chvália dnešnú dobu … a rovnako nebude ťažké pochopiť, prečo sa v iných regiónoch roznášajú záplavy letákov, aby ľudia pochopili, že sa majú naozaj lepšie – hoci to tak neraz necítia.

Už len čakám na tragikomickú situáciu, keď budú stáť pred hypermarketmi najatí herci a triasť dôchodcami za plecia so slovami “ dedo, babka máte sa lepšie, aj keď nemáte denne viac ako na rožok, päť deka nekvalitnej salámy a lieky vám musia platiť deti, ale je vám lepšie … rozumiete ? „

Nuž áno, dobré sa naozaj chváli samo a nepotrebuje trubačov … horšie je, ak víťazí niečo, čo je zlé a víťazí len preto … aby nebolo ešte horšie. Či už to bolo v prípade vlád M.Dzurindu, alebo súčasného podivného triumvirátu …

Svitanie na lepšie časy … kto by nechcel ? Lenže s voľbami je to ako s obchodom – zbytočne je krásne vysvietený, ak si vnútri môžete vybrať len medzi svinstvom a ešte väčším svinstvom, nie ? Dlhodobo som presvedčený, že k zmene nedôjde, pokiaľ nezmeníme tok financií a spôsob ich správy. Koľko financií by sme ušetrili, ak by bolo presne určené, kto poskytuje služby pre štátnu i verejnú správu, a zmarili by sa pochybné výberové konania ? Koľko financií by sa ušetrilo, ak by sa okresal parlament, napríklad v štýle – jeden okres = jeden poslanec, a o financie by sa prerozdeľovali podľa kľúča 80-20 (teda 80% pre región, kde sa peniaze vybrali a 20% do štátnej pokladne) ? Je oveľa ťažšie klamať a kradnúť tam, kde sa všetci poznajú, než tam, kde (skoro) nikto nevidí.

Koľko peňazí by sa ušetrilo, ak by sa prestal vyplácať príspevok politickým stranám za volebný výsledok – však sa môžu financovať z členského, nie ? Ak mnohí volajú po odluke cirkvi od štátu, prečo rovnakí ľudia nevolajú aj po zrušení povolebného výpalného pre súkromné politické kluby ?

Všetko je len o tom, či niečo chceme alebo nechceme zmeniť …

Jeden diskutér podotkol, že si staviam blog na odpore voči Matovičovi a opozícii. Nie, netajím znechutenie z I.Matoviča, som presvedčený, že do politiky naozaj nepatrí. Možno aj preto, že som čítal pár slov od bývalej poslankyne M.Ritomskej, a jej vyjadrenie pôsobilo vierohodne. Lenže ako občan som znechutený zo všetkých politikov. Z opozície preto, lebo mohla efektívne kontrolovať vládnutie R.Fica aj v období 2012-2016, ale demonštratívne sa tej možnosti vzdala. Rovnaká možnosť bola aj po minuloročných voľbách.  Politik je zamestnancom voliča, a zamestnanci si nikde nevyberajú, s kým budú či nebudú pracovať – to určuje ten, kto platí. Prečo to teda neplatí v politike ?

Ak niekto kričí – oni sú zlodeji a podvodníci – ako občan sa môžem pýtať a kričať – a ty si prečo strčil hlavu do piesku, išiel do opozície a dovolil, aby mohli kradnúť, klamať a podvádzať ? – vari sa mýlim ??? Prečo v tej nezmyselnej, prvej povolebnej diskusii sa nikto nepostavil a nepovedal – dôveru občanov sme získali všetci prítomní, a tak máme právo, aby sme sa podieľali na správe štátu v ich mene ?

A ak by víťaz volieb odmietol, potom by sa už dalo kričať – čoho sa boja, prečo nám bránia a odmietajú spoluprácu ? Vari majú nekalé úmysly ? Kto chce, hľadá spôsoby – kto nechce, hľadá dôvody … práve preto som znechutený z opozície úplne rovnako, ako z pokračovania vlády R.Fica, pretože opozícia nemala záujem niečo riešiť, chcela len získať moc za akúkoľvek cenu … hoci aj poškodenia záujmov občana. Preto dnes hádžu letáky do schránok, aby propagovali to – čo vlastne smrdí úplne rovnako, ako to, čo kritizujú.