Kde nič nie je, lacnejšie nepomôže . ..

Nepochybujem o dobrom úmysle ministerky Žitňanskej v súvislosti so zmenami zákona o osobnom bankrote. Len mám akosi pocit, že sa štát stále snaží dostať vodu zo suchej studne.

Kto nemá nejakého dlžníka ? Myslím, že každý by našiel niekoho, komu pomohol a hoci čakal vrátenie požičaného, nestalo sa. Niektorí nad tým jednoducho mávli rukou, iní riešili vec právnou cestou, ale k splateniu dlhu aj tak nedošlo … pretože stará pravda hovorí, že kde nič nie je, tam ani smrť nechodí. Napokon, aj sám som prišiel o nejaké peniaze vo viere, že ak aj požičiam, tak sa mi vrátia … stáva sa, čo už.

Keď som počul o prvej verzii zákona o osobnom bankrote, na chvíľu som tento nápad aj privítal. Neraz som počul o ľuďoch, ktorí žili z rôznych dávok, alebo si zarábali na živobytie kadejakými spôsobmi len preto, že ich dobehli vlastné dlhy a nevedeli sa z nich vymotať … a keďže ktosi svojho času splodil kastu exekútorov s pravidlami, ktoré pripomínali skôr vyberanie výpalného, ani som sa veľmi nedivil. Vtedy ma napadlo, že konečne aspoň niektorí z týchto ľudí začnú pracovať, platiť dane a trochu sa uľaví štátu, teda aj daňovým poplatníkom. Optimizmus ma prešiel vo chvíli, keď som sa od kamaráta dozvedel, že zbankrotovať môže len ten, kto niečo má a dokáže aj niečo zaplatiť.

A ten, kto nič nemá, má jednoducho smolu – nemôže ani zbankrotovať.

Priznám sa, v prvej chvíli vyvolala táto informácia vo mne záchvat smiechu a myšlienku, ako dlho asi hľadali partiu somárov, kde jeden tento nezmysel navrhol a ostatní ho poslušne odhíkali. Pretože duševne zdravý človek by na podobne nezmyselnú myšlienku neprišiel … no priznajme si, množstvo našich zákonov vyvoláva dojem, že ich autori neboli veľmi v poriadku po duševnej stránke. No, čo už … zákon vošiel do platnosti, dlžníkom to veľmi nepomohlo a daňoví poplatníci si zrejme potichu povedali – vydržali sme doteraz, vydržíme aj neskôr. O veriteľoch nehovorím vôbec, pretože bez ohľadu na niektoré sklamania jednoducho chápem, že nemôže mi niekto splatiť dlh, ak nič nemá – nech už ma to zlostí a poškodzuje akokoľvek. Ale som presvedčený, že ak už škoda vznikla, je nezmyslom, aby  ešte jej výška narastala – nech už je to v akejkoľvek forme.

Takže som sa celkom potešil, že sa konečne niekto zamyslel nad nezmyselnou právnou normou, a chcel ju nejakým spôsobom riešiť. Riešenie síce prišlo, ale opäť len akési nemastné-neslané. Stále tam ostáva zakotvená odmena pre správcu vo výške 500€, čo sa nám môže zdať ako prijateľná suma, lenže pre niekoho, kto nič nemá – je to astronomická čiastka. Stačí si predstaviť, ako ju bude vidieť niekto, kto dostáva najnižšiu sociálnu dávku 62 €. Opäť ostane akosi mimo, pretože bude odkázaný na pomoc iných, ktorú nájsť môže – nemusí.

Iste, môžeme všetci mávnuť rukou a povedať – nemali si narobiť dlhy, a nemali by problémy.

Lenže, čo sa stalo, to už zmeniť nemôžeme. Môžeme však minimalizovať straty do budúcnosti, zbytočné náklady a neraz aj zmeniť nelichotivé ľudské osudy. Netreba zabúdať, že mnohí ľudia sa dostali do dlhov bez vlastného zavinenia, často doplatili na rôznych špekulantov … a priznám sa, pôsobí na mňa prinajmenšom udivujúco, ak na jednej strane rieši štát a jeho úradníci zadĺženosť súkromných firiem (viď Váhostav a spol.) a na strane druhej chce od nemajetných ľudí za každú cenu dostať aspoň niečo – akosi to nemá logiku. Niekomu sa pomôže miliónmi a inému rátame pár stoviek ? Pôsobí to diskriminačne … (hoci, ak mám pravdu povedať, celý postup (nielen) v prípade Váhostavu pokladám za absurdný). Opäť to vyvoláva dojem, že máme pred zákonom rovných a ešte narovnanejších. Nehovoriac o fakte, že sa dostávame do porovnania zvláštnych postupov – v prípade nebankových spoločností bolo odškodnenie poškodených klientov (celkom správne a logicky) zo strany štátu odmietnuté, ale na druhej strane sa v prípade spoločnosti, ktorá si svoje straty spôsobila vlastným zavinením – postupuje inak. Prečo ?

Nebolo by oveľa rozumnejšie a efektívnejšie namiesto dotovania podnikateľských aktivít (vrátane zahraničných špekulantov), dôsledne prehodnotiť stav žiadateľov o osobný bankrot a v prípade, že si svoju situáciu nespôsobili úmyselným porušením zákona, jednoducho im všetky poplatky odpustiť ? Tým skôr, že aj zdanlivo prijateľná suma 500€ vlastne neodráža realitu – pretože náklady, ktoré sú spojené s rôznymi úkonmi, aby dlžník mohol vôbec požiadať o osobný bankrot, budú oveľa vyššie. A je nepochybné, že mnohí nebudú mať ani na tie náklady, o poplatku nehovoriac.

Pretože tam, kde nič nie je … lacnejšie nepomôže …

 

Chcete návrat vládnutia mantinelov ?

26.07.2026

Otázka, či chceme návrat vládnutia mantinelov, v skutočnosti smeruje k oveľa presnejšiemu problému: k tomu, či sme ochotní zveriť riadenie štátu sebastredným hlupákom. Tento výraz možno znie tvrdo, ale presne vystihuje typ ľudí, ktorí sa do verejného života dostávajú nie pre schopnosti, ale pre vlastné ego, túžbu po pozornosti a presvedčenie, že rozumejú [...]

Anatómia slepého komentátora

22.07.2026

Poznáte ten osobitý druh internetového (a bohužiaľ aj reálneho) hrdinu? Človek, ktorý uvidí titulok alebo krátky text, jeho mozog urobí rýchly šprint v protismere, kompletne odignoruje pointu, ale v srdci zacíti nepremožiteľné volanie divočiny: „Musím k tomuto napísať svoj NÁZOR!“ Tu je malé zamyslenie nad týmto úkazom moderna: Je to vlastne fascinačný [...]

Dinosauria pomsta: Prečo nás dvojeurová sliepka dokáže pripraviť o dôstojnosť

21.07.2026

Keď sa zamyslíte nad evolúciou, musíte uznať, že príroda má zvrátený zmysel pre humor. Vedci tvrdia, že vtáky sú priamymi potomkami dinosaurov. Kým pri pohľade na holuba na stanici tomu len ťažko veríte, v momente, keď sa k vám na vidieckom dvore začne s roztiahnutými krídlami a zníženým podvozkom blížiť nahnevaný kohút, teória o T-Rexovi zrazu dáva dokonalý [...]

cudzinec

Kto sa nepoučí z vlastnej minulosti,je nútený si ju opakovať.Budúcu koalíciu volili tí,ktorí dali moc do rúk šialencov a hlupákov vo voľbách 2020.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,466
Celková čítanosť: 10675196x
Priemerná čítanosť článkov: 4329x

Autor blogu

Archív