O Slovensku

Možno výrok R.Kaliňáka na tému korupcie vyznieva poburujúco, ale ak sa mu niekto diví, zrejme prežil štvrťstoročie vo vákuu, a nevidel, čo sa vlastne na Slovensku deje … nevšimol si, kam vlastne smerujeme.

Neviem to povedať inak … skúsim vytiahnuť jeden príklad, a snáď sa niekto trochu viac zamyslí – ako chcete nazvať spoločnosť, v ktorej je bežnou praktikou, že sa vybraným spoločnostiam platí za vytváranie pracovných miest, a teda tvorbu zisku na náklady daňových poplatníkov, pričom dnes je už štát skôr v pozícii vazala voči týmto spoločnostiam, než rovnocenného partnera ? Vlastne, o akej rovnocennosti chcem vôbec hovoriť, keď niekto podniká za naše spoločné peniaze ? Však by tam mal byť úplne iný vzťah, nie ? Nemáte pocit, že niečo je poriadne zvrátené, ak spoločnosť akceptuje pravidlo – zaplať si, a dostaneš prácu ?

Však sa konečne preberme a zamyslime – to, čo sa dnes bežne deje na Slovensku, sa kedysi úplne bežne praktizovalo v krajinách tzv. tretieho sveta, kde sme rozhodne ako súčasť bývalého Československa nepatrili. Práve tam bolo úplne bežnou praxou, že nadnárodné spoločnosti rozhodovali prakticky o všetkom, neexistovali žiadne bariéry či pravidlá, ktoré by ich obmedzovali … a našlo by sa aj niekoľko príkladov, kde došlo k zvrhnutiu legitímnych vlád len preto, že sa vzopreli a neboli ochotné podriadiť sa diktátu privandrovalcov. Kto si dnes spomenie na praktiky niekdajšej United Fruit Company a všetko, čo to spôsobilo – napríklad v Guatemale ?

Sotva bude niekto spochybňovať, že praktiky vládnutia V.Mečiara vrhli Slovensko do pochybného obdobia, ale už sa konečne pozrime na veci objektívne – kritika zo zahraničia nezaznievala pre jeho praktiky vládnutia, ale len preto, že sa nechcel deliť … nechcel niekomu priznať podiel na moci a koristi ! Nešlo o nič viac a nič menej … len o ovládnutie Slovenska. Naozaj si namýšľate, že potlesk za pokojné rozdelenie Československa znamenal niečo iné, než radosť nad tým, ako ľahko zmizne z mapy sveta krajina, ktorej slovo malo aj za čias socializmu na svetovej scéne svoju váhu ?

Kedy si konečne uvedomíme, ako to naozaj je ? Kedy si uvedomíme, že sme sa nechtiac, a veľmi naivne stali krajinou tretieho sveta na európskom kontinente, a prestaneme veci nazývať vzletnými slovami, ale im priradíme zodpovedajúce pomenovanie ?

Kedy konečne priznáme, že sme ako štát zlyhali, pretože sa musíme v plnej miere podriaďovať zahraničnému diktátu a dokonca musíme platiť za právo na prácu, ktoré bolo zaručené aj v temnej dobe vlády jedinej politickej strany ?

Prestaňme si konečne namýšľať, že žijeme v demokracii – ak by sme sa vzopreli diktátu zahraničia, a začali si robiť vlastnú politiku podľa našich potrieb, prestali podporovať zahraničné spoločnosti, prípadne od nich dokonca žiadali plnenie (bežných) povinností bez akýchkoľvek výhod – skončíme ako Guatemala. Iste, asi by to nebolo sprevádzané vlnou násilia … ale výsledok by bol rovnaký.

A my sme pobúrení, že niekto nevidí korupciu ? Položme si inú otázku – môže si vôbec dovoliť vidieť realitu v pozícii predstaviteľa vazalskej krajiny ?

_________________

1/ Guatemalská občianska vojna (1960-1996)