O Slovensku

Je úplne pochopiteľné, že každý má svoj pohľad na svet a často sa tie pohľady navzájom líšia. Rovnako je pochopiteľné, že každý má svoju predstavu o riadení a fungovaní štátu, a ľuďoch, ktorí sa na tom podieľajú. No nech sú už predstavy akokoľvek rozdielne, mali by sme si zachovať aspoň tú povestnú “ štábnu “ kultúru.

Priznám sa, niekedy doslova so zhnusením sledujem, ako príspevky ľudí, ktorí majú naozaj seriózny záujem poukázať na spoločenské problémy a vyvolať aspoň maličký podnet na zamyslenie v spoločnosti, doslova degradujú “ diela “ autorov, ktorých obsah vyvoláva oprávnené podozrenia, či nemajú nejaké vážne zdravotné problémy.

Plne uznávam, že každý má právo na vyjadrenie svojho názoru. A rešpektujem jeho právo, či sa mi už jeho názory páčia, alebo nie. No aj sloboda prejavu by mala mať svoje medze. Hlavne vtedy, ak niekto nevyjadruje svoj názor, ale skôr hrubým spôsobom uráža iných za to, že majú iný názor než on. Alebo si dokonca dovolia dať svoju dôveru ľuďom, ktorých on osobne nenávidí. Často len preto, že sedia na miestach a pozíciách, kde možno kedysi videl sám seba, alebo sa mu jednoducho neušlo zo spoločného koláča podľa jeho predstáv.

Áno, aj ja si predstavujem riadenie a fungovanie štátu úplne inak, než tomu je v poslednej dobe. Hoci, skôr je pravdivejšie tvrdenie, že si vôbec nepredstavujem riadenie štátu tak, ako tomu je v poslednom štvrťstoročí.

Nespokojnosť s vývojom mi však nedáva právo, aby som urážal a ponižoval tých, ktorí boli iného názoru a jeho výsledkom je súčasný stav. Ľudia urobia často v dobrej viere alebo zúfalstve rozhodnutia, ktoré neskôr ľutujú. Často dajú dôveru tým, ktorí si ju vôbec nezaslúžia. Napriek tomu si zaslúžia aspoň prejav elementárnej úcty, pretože sú ĽUDIA. Nie sú to nejaké podradné existencie, alebo čísla v štatistike.

Ak niekto podporí javy, ktoré sa zdajú spoločensky neprípustné, nemali by sme siahať k hrubej kritike, ale skôr sa zamyslieť, prečo sa tak daný človek zachoval. Mali by sme hľadať príčiny, prečo ľudia dávajú podporu tomu, čo je všeobecne hodné odsúdenia a prečo sú ochotní ignorovať aj negatívne skúsenosti z minulosti, o ktorých majú dostatok znalostí.

Politické či náboženské presvedčenie požíva ochranu zákona. Mali by si to uvedomiť všetci, ktorí dlhodobo tolerujú či dokonca podporujú “ diela “ autorov, ignorujúcich práva iných. Ukazuje sa, že mazanie blogov s neprípustným obsahom nie je riešením, keďže autor sa obvykle inštaluje do pozície obete a neskôr produkuje ešte väčšie nehoráznosti.

Blog Pravdy je jedným z posledných miest, kde sa ešte dá vyjadriť názor bez absolvovania inkvizičného vyzliekania pod pomyselným etickým tribunálom, ktorý rozhoduje o tom, či dovolí alebo nedovolí slobodne vyjadriť názor. Máme skúsenosti z iných portálov, kde skončilo tolerovanie hrubého a vulgárneho obsahu, keď nakoniec došlo k rôznym obmedzeniam a v niektorých prípadoch sa z blogov stali miesta pre vyjadrenie názorov vyvolených elít, čiže opäť sa vytratila možnosť verejného odsúdenia vecí, ktoré poškodzujú záujmy nás všetkých.

Aj preto by sme si mali posledné ostrovčeky slobody prejavu chrániť …

(pozn. možno aj stav čítanosti tohoto príspevku a jeho podpory dokáže ukázať v zrkadle, ako na tom vlastne súčasná spoločnosť je …)