O Slovensku

Najnovšie sme sa dozvedeli z dielne SaS a OĽANO, že policajný zásah proti poslancovi ĽSNS v parlamente bol realizovaný na základe dohody medzi R.Ficom a M.Kotlebom. Nemôžem si pomôcť, ale čím ďalej, tým viac obdivujem voličov, ktorí dali hlas týmto stranám. A ešte viac budem obdivovať tých, ktorí to urobia v budúcich voľbách.

Aj keď je pravdou, že asi ani nie je veľmi na výber. Niekedy mám pocit, že poslanec v slovenskom parlamente má hlavu len na to, aby mu nenapršalo do krku. Pravdou však ostáva, že nech urobí súčasná vládna koalícia čokoľvek, opozícii nebude voňať absolútne nič. Keď sa proti extrémizmu nekoná, je zle a určite je za tým dohoda vládnucej elity s Kotlebom. Keď sa proti extrémizmu zasiahne, tiež je za tým dohoda vládnucej elity s Kotlebom. Akýkoľvek nezmysel je dobrý na vybavovanie politických účtov či sklamania z neúspechu po voľbách, kde sa niekto videl ako premiér a iný ako najdôležitejšia súčasť koalície, ktorá nevznikla. Našťastie.

Nie, naozaj priznávam, že R.Fico ma neprekvapí v žiadnom prípade. Názor som si urobil pred rokmi, a opakovane sa potvrdzuje. Ale máloktorý politik má toľko šťastia, ako práve R.Fico. V podstate sa ani nemusí veľmi snažiť, aby predbehol svojich konkurentov a tvoril vlády. Sami mu svojou neschopnosťou, či obmedzeným uvažovaním pomáhajú k tomu, aby sa udržal pri moci a trvale riadil tento štát. Možno by sa už konečne niektorá z “ pomazaných “ opozičných hláv mohla zamyslieť, prečo od roku 2006 nepoznáme iného víťaza volieb, než SMER-SD, a prečo v ére samostatného Slovenska nikdy voľby nevyhrali iné strany, než HZDS a SMER-SD.

Problém bude skôr v tom, že na Slovensku nemáme politickú stranu, ktorá by reálne pripravila a plánovala opatrenia v prospech voličov. V prípade SMER-u sa opatrenia dostanú na papier a niečo málo sa aj občas naplní, v prípade jeho oponentov sa na papier dostanú len opatrenia v záujme určitých (záujmových) skupín, alebo rétorika proti ich úspešnejšiemu protivníkovi. Ťažko sa diviť, kto vyhráva voľby.

Nehovoriac o rôznych politických skrachovancoch, ktorí sa roky živia posedávaním v parlamente a preliezaním z jednej strany do druhej, či podvodníckym hraním na nezávislých poslancov alebo zakladaním nových a nových subjektov v akejsi pochybnej snahe o udržanie pohodlného a nadštandardného príjmu bez akejkoľvek zodpovednosti. Vtedy ma často napadne, že hranica pre účasť v parlamente by mala byť zvýšená na 20%, a mali by byť zrušené akékoľvek príspevky pre politické strany. U nejednej politickej strany som skôr presvedčený, že len slúži na financovanie podnikateľských aktivít zakladateľov či záujmových skupín v pozadí. A vysoká hranica minimálnej podpory pre vstup do parlamentu by tento druh špekulantov zlikvidovala.

Niekomu sa možno táto myšlienka zdá krutá či dokonca zvrátená, no mne sa zdá zvrátené naopak to, že napriek uplynutiu vyše štvrťstoročia sa nič podstatné v prospech väčšiny národa nezmenilo. Ak teda nerátame fakt, že vládnuce elity bez výnimky okradli štát, kde len mohli a rozpredali všetko, čo sa im dostalo do rúk. Hlavne, že máme exotov, ktorí zakladajú jednu stranu za druhou a vždy ako prvé zakričia – so SMERom nikdy. Naozaj fascinujúca idea. Možno by som k nej doplnil ešte to, čo si myslia, ale nepovedia – so SMERom nikdy, pretože by sme sa museli vždy podriadiť a nikdy by sme nedosiahli na vysnené miesto najvyššieho šéfa. Dúfam, že voliči už majú dosť rozumu, aby podobnú agendu okamžite odmietli a poslali exotov tam, kde patria – k obžive poctivou prácou so zodpovednosťou za pracovné výsledky.

Nič nechýba súčasnej spoločnosti na Slovensku tak, ako pevné a vymáhateľné pravidlá.

Napríklad pravidlo, že všetci poslanci sú povinní spolupracovať na riadení štátu bez ohľadu na politickú príslušnosť, a funkcie sa musia rozdeliť medzi všetky parlamentné strany. Nič by tak tomuto štátu neprospelo, ako ukončenie podvodnej hry na koalíciu a opozíciu. Alebo pravidlo o strate mandátu, ak poslanec opustí stranu, za ktorú kandidoval. A rovnaké pravidlo aj v prípade, ak nezávislý poslanec vstúpi po voľbách do politickej strany – tiež strata mandátu, keďže oklamal voličov. Všetci veľmi dobre vieme, koľko podobných klamárov máme dnes v parlamente či rôznych funkciách.

Hádam raz príde doba, keď si bude slovenský volič vážiť svoje peniaze, a bude si dôsledne vyberať svojho zástupcu. Možno príde aj doba, kedy konečne pochopí, za čie peniaze sa organizujú každodenné tlačové konferencie, a prečo sa nemá lepšie – nemôže, pretože poslanec namiesto práce v prospech voliča organizuje lacný kabaret a na serióznu prácu, podopretú výsledkami jednoducho nemá čas. Možno pochopí aj to, že multifunkční poslanci, ktorí sú zároveň aj vo funkciách v rámci svojich regiónov a sedia naraz na dvoch-troch stoličkách, nie sú nič iné, len klamári a okrádajú ho o peniaze.

Možno nakoniec pochopí, kto má skutočnú moc v rukách a konečne vyvetrá parlament …